- Zivotsdetmi
- Články
- Zdravie dieťaťa
- Ako rozprávanie s deťmi ovplyvňuje ich mozgový vývoj: Nové zistenia
Ako rozprávanie s deťmi ovplyvňuje ich mozgový vývoj: Nové zistenia
Nový výskum odhaľuje, ako dôležité je rozprávanie s deťmi už od útleho veku. Vedecké štúdie poukazujú na prekvapivú súvislosť medzi množstvom a kvalitou komunikácie rodičov s ich deťmi a rozvojom štruktúry ich mozgu.
Rozprávanie dospelých s deťmi v ranom veku má kľúčový vplyv na formovanie ich mozgovej štruktúry. Výskumníci objavili zaujímavú súvislosť medzi množstvom myelínu, tukového ochranného obalu nervov, u dojčiat a množstvom reči, ktorú počujú od svojich rodičov. Tento objav, ktorý zverejnil denník The Guardian, otvára nové perspektívy v pochopení vývoja ľudského mozgu.
Predchádzajúce štúdie už naznačili, že aktívna komunikácia s malými deťmi je prospešná pre ich jazykové schopnosti a rozvoj slovnej zásoby. Nové zistenia však idú ešte ďalej, naznačujúc priamu súvislosť medzi intenzitou komunikácie dospelých s bábätkami a množstvom myelínu v ich mozgu.
Hlavný autor štúdie, John Spencer z University of East Anglia vo Veľkej Británii, zdôrazňuje význam komunikácie s deťmi: „Rozprávajte so svojimi deťmi, toto posolstvo je jasné. Je to viac než len vzdelávacie; doslova formuje ich mozgovú štruktúru.“
Výskum sa opieral o analýzu 6208 hodín záznamov reči rodičov s 87 dojčatami a 76 batoľatami. Zaujímavým zistením bolo, že matky s vyšším vzdelaním komunikujú so svojimi deťmi intenzívnejšie, čo vedie k vyššej produkcii zvukov zo strany detí.
Ďalší krok štúdie zahŕňal pozvanie rodičov s 84 vybranými deťmi do špeciálne prispôsobenej tichej miestnosti v nemocnici, kde boli deťom vykonané merania množstva myelínu pomocou magnetické rezonancie. Zistenia ukazujú, že s rastúcim vekom detí a rozvojom ich mozgu sa zvyšuje aj množstvo myelínu, pričom intenzívnejšia komunikácia s dospelými má priaznivý vplyv na jeho množstvo v oblastiach mozgu spojených s jazykom.
Zaujímavé je, že tento efekt bol výraznejší u detí matiek s vyšším vzdelaním, čo naznačuje možný sociálno-ekonomický rozmer vývoja mozgu. Napriek tomu, že štúdia priniesla prelomové zistenia, autori upozorňujú na potrebu ďalšieho výskumu v tejto oblasti.