Gaslighting a naše deti

Začína to už v detstve. Znova a znova dieťa počúva, že učiteľky v materskej škole hovorili, ako stále hnevá a že sa s ním nikto nechce hrať.

Gaslighting je jedna z foriem psychického týrania. O to horšie však je, že v niektorých prípadoch sú tyranmi sami rodičia, ktorí začnú vytvárať príbeh o „hroznom dieťati“.

Začína to už v detstve. Znova a znova dieťa počúva, že učiteľky v materskej škole hovorili, ako stále hnevá a že sa s ním nikto nechce hrať. Môže to viesť k tomu, že sa dieťa samo začne v materskej škole cítiť nepríjemne a začne sa strániť ostatným deťom. V konečnom dôsledku to vedie k tomu, že sa dieťa vlastne chová „divne“, a tak ho rodičia prvýkrát privedú k terapeutovi, pretože „s ním niečo nie je v poriadku“. Terapeut síce nič nezistí, ale neistota už je u dieťaťa „zasiata“. Strach sa stane jeho stálym spoločníkom, aj keď už treba neskôr v škole. Dieťa totiž začne veriť, že je „divné“, pretože prečo by to inak jeho rodičia hovorili. Keď začne veriť, že je „divné“, začne sa obávať, že by si z neho ostatní mohli robiť srandu. Dieťa teda začne byť „opatrné“, aby bolo vždy správne oblečené, aby malo vždy všetky veci v poriadku. Všetko musí byť presné. Dieťa si nedovolí žiadne „zvláštnosti“, ale tým je vlastne pre svoje okolie zase „divné“. Napriek dokonalému zovňajšku je presvedčené, že na ňom druhí uvidia, že je niečo „zle“. Práve tu začína pre obeť nekonečný bludný kruh.

Výsledok? Záchvaty paniky, srdcové arytmie, závraty, chvenie, sucho v ústach, nevoľnosť, dýchavičnosť, neistota a strach.

V určitom okamihu už nie je dieťa schopné posúdiť, či urobilo niečo zlé, čo spôsobí, že každé stretnutie s ostatnými ľuďmi sú pre neho stres a mučenie. Začína si byť úplne isté, že ho priatelia opustia kvôli jeho nejakému nemožnému správaniu bez toho, aby si to bolo vedomé.

V rodinnom prostredí a v kruhu priateľov šíria rodičia o svojich deťoch nepravdivé príbehy, aké ťažké to s nimi je, aká vyčerpávajúca je ich výchova. Nedá sa teda pochybovať o tom, že ich priatelia budú obdivovať za to, ako si poradia s tak „strašným dieťaťom“.

Konštrukcia „strašného dieťaťa“ je teda postavená a dôveryhodnosť je do značnej miery podkopaná. Príbuzní, priatelia alebo kolegovia už „vedia“, že daná osoba je „divná“ alebo má duševnú poruchu.

Gaslighting je často veľmi ťažké odhaliť, pretože dáva pocit zmätenia a dezorientácie. Pokiaľ ale rodič vie, aké sú príznaky, môže byť jednoduchšie zistiť, čo sa to deje. A tu je niekoľko varovných signálov.

1. Znižovanie významu spomienok

Nie je vždy zaručené, že si dieťa a rodič budú pamätať veci z minulosti rovnakým spôsobom. Nakoniec sme rôzni ľudia a veci vidíme z rôznych perspektív. Ale nie je v poriadku, pokiaľ budú rodičia spomienky dieťaťa popierať, znižovať alebo minimalizovať. Keď dieťa napríklad vykladá nejakú spomienku z detstva a rodič k tomu dodá: „Preboha, ty si taká dramatická!“ alebo „Veď to zas také zlé nebolo!“ alebo nejaké iné vyhlásenie, môže to u dieťaťa vyvolať spochybnenie jeho vlastného vnímania a jeho vlastných skúseností a narušenie vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. V takom prípade môžu rodičia predpokladať, že dieťa začne svoje problémy riešiť s niekým iným, možno aj s niekým cudzím. Vplyv takého konania, najmä ak sa deje od detstva, môže viesť až k tomu, že v dospelosti dieťa nedôveruje sebe, svojim emóciám, inštinktom a intuícii. Časom to môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa prevziať skutočnú zodpovednosť za seba ako dospelého.

2. Rodičia sa snažia konkurovať svojim deťom

Aj keď to môže znieť divne, môžete si niekedy všimnúť, že sa niektorí rodičia snažia konkurovať svojim deťom. Patrné je to potom najmä u matiek, kde sa to môže dokonca dostať až do bodu, keď matka vyzerá skôr ako sestra alebo priateľka než vlastná mama. Niekedy robia aj také bizarné veci, ako napríklad, že sa stanú kamarátkami kamarátok svojich dcér. Niektorí rodičia sa dokonca snažia žiť cez svoje deti. Niekedy povzbudzujú svoje deti k úspechu, aby uspeli za každú cenu a oni tak pocítili tento ich úspech.

3. Porovnávanie súrodencov

Ak začnú rodičia porovnávať jedno dieťa s jeho súrodencami, možno predpokladať, že s jedným z jeho súrodencov sa bude zaobchádzať ako so „zlatým dieťaťom“, a s tým „vyvoleným“ ako s „obetným baránkom“, ktorý môže za všetky problémy v rodine. To môže ovplyvniť duševné zdravie „vyvoleného“ dieťaťa, pokiaľ je porovnávané so svojimi súrodencami celý svoj život. Môže to ovplyvniť aj jeho sebavedomie a ovplyvniť aj jeho budúce vzťahy.

4. Rodičia nie sú nadšení z úspechu dieťaťa

Niekedy si môžeme všimnúť, že niektorí rodičia sú nervózni, keď ich dieťa dosiahne určitý úspech, alebo ich sami odrádzajú od dosiahnutia určitých cieľov. Pokúšajú sa podkopať úspechy svojich detí, ktoré znamenajú ich nezávislosť od týchto rodičov. Napríklad dieťa chodí na vysokú školu, ale pre rodičov je to strata času v situáciách, keď dieťa ostatní príbuzní povzbudzujú k ďalšiemu vzdelaniu. Niektorí rodičia v snahe dieťa ovládnuť a prinútiť ho, aby zmenilo svoj názor, dokonca sa vyhrážajú, že s dieťaťom už nikdy nebudú hovoriť, že ho vydedia alebo ho vyhadzujú z bytu.

5. Činy rodičov nezodpovedajú ich slovám

Ak sa rokovania rodičov zriedka zhodujú s ich slovami vo vzťahu k deťom, môže to byť ďalšie znamenie, že sa jedná o Gaslighting. Títo tyrani veľmi často popierajú, že niečo povedali alebo urobili, a to môže mať veľký vplyv na ich deti. Ak spoznávate niektorý z vyššie uvedených príznakov, môže to pomôcť veľmi vysvetliť, a dokonca môže pomôcť zlepšiť váš vzťah s deťmi.

Čo teda musíme ako rodičia urobiť?

Načúvajme našim deťom, keď nám povedia, že sa cítia smutne. Prestaňme hodnotiť ich pocity. Začnime budovať ich silný základ tým, že začneme počúvať, čo nám hovoria. Pomôžeme im tým veriť v seba samých.

K téme

Máte vo svojom okolí narcistu? Týchto 6 znakov prezradí, že máte takého človeka vo svojom okolí

Gaslighting: Ako spoznať, že vás niekto manipuluje bez toho, aby ste to vedeli