Keď je iba jeden rodič tým, kto rieši všetko okolo detí

V mnohých domácnostiach je jeden rodič tým, kto zodpovedá za emocionálne, fyzické a logistické potreby detí. To je však mnohokrát na jedného príliš a časom to pre neho môže byť nebezpečné. Preto treba trochu rozložiť sily.

Keď potrebuje vaša ratolesť pomôcť s úlohou, ide priamo za vami a vy ste pripravení oprášiť zlomky, aj keď to je váš partner, kto študoval ekonómku. Zároveň viete, že včera dostal váš potomok päťku z angličtiny, pretože sa pozeráte do jeho online žiackej. Nepáči sa vám, že sa kamarátia s Monikou, ktorá je problém za problémom. Pokiaľ nevie, kde má to svoje obľúbené čierne tričko, vy viete presne, pretože ste ho práve prali. A máte v hlave, že mu ešte dnes musíte kúpiť nové nohavice na lyžovanie, pretože z tých, čo mal vlani, už vyrástol.

Váš partner pritom ani nevie, ako sa volajú učitelia vášho dieťaťa. A jediná otázka, ktorá mu je položená, keď potrebuje váš potomok s niečím pomôcť, je, kde ste vy.

Vidíte sa v tom? Potom ste možno obeťou takzvaného „Default Parent Syndrome“, ktorým by sa dal označiť „predvolený“ rodič, či skrátka ten, ktorý je prvý v rade, pokiaľ ide o starostlivosť o deti a povinnosti s nimi súvisiacimi. Za predpokladu, že sú prítomní dvaja rodičia, je pravdepodobnejšie, že väčšiu záťaž pri výchove ponesie práve tento rodič.

Častejšie ho zažívajú ženy. Ale môže sa rovnako týkať aj mužov. Vyskytuje sa pritom obvykle v domácnostiach, ktoré sú tradičnejšie nastavené.

Aké môže mať „Default Parent Syndrome“ dôsledky

Možno vám to znie ako niečo, čo tak skrátka je a je to v poriadku, ale v skutočnosti môže byť taká záťaž na jedného človeka nebezpečná. Ľahko potom totiž začne zanedbávať sám seba a vlastne sa obetuje druhým. Čo môže viesť k chronickej únave a syndrómu vyhorenia, pocitom zášti voči partnerovi a deťom, zníženej schopnosti postarať sa o seba a výraznému zhoršeniu psychického zdravia.

Dopady to má však aj na ostatných členov domácnosti. Predovšetkým na to, že „ten druhý“ rodič potom nemá dostatočné zručnosti pre starostlivosť o dieťa, keď to zvláda jeden, pretože ich nezíska. Čo následne môže viesť aj k oveľa menšiemu záujmu o neho a ruka v ruke s tým ide narušenie ich vzťahu. Zároveň často nevidí, čo všetko robí rodič, ktorý vzal starostlivosť na seba a ktorý je obvykle jeho partnerom, a tak ho dostatočne nedoceňuje, čo zase môže viesť k narušeniu partnerského života.

Ako z toho vyviaznuť

• Odstránenie „Default Parent Syndrome“ nie je iba o rodičovi, ktorý je jeho obeťou. Vyžaduje odhodlanie, trpezlivosť a spoluprácu všetkých členov rodiny. Tu sú kroky, ktoré by vám s tým mohli pomôcť:
• Uznajte, že sa vás tento syndróm týka. Pokiaľ chcete nejaký problém vyriešiť, najprv musíte priznať, že existuje. Skúste si ho teda s partnerom vysvetliť a identifikovať, ako sa prejavuje vo vašej domácnosti. Ďalej to chce zhodnúť sa na rozhodnutí, že na ňom budete obaja pracovať.
• Vymyslite, ako môže vaša domácnosť fungovať inak. Teraz je čas si povedať, čo môžete zmeniť, aby ste sa o deti starali vyrovnanejším spôsobom. Teda aby sa vám uľavilo a aby sa ten druhý s deťmi viac zblížil a vedel viac o ich živote. Môžete začať zľahka. Napríklad že ich začne vyzdvihovať z určitých krúžkov.
• Nezostaňte pri plánovaní. Skúste svoje ciele realizovať a napríklad si po týždni, 14 dňoch, či mesiaci povedať, či to funguje a či vám to takto vyhovuje. Skrátka si urobiť takú malú reflexiu.
• Je jasné, že k zmenám nedôjde hneď. To snáď ani nie je možné, pretože prenastavujete niečo, čo dlhodobo istým spôsobom fungovalo a na čo ste boli zvyknutí nielen vy a váš partner, ale aj vaše deti. Ak však cítite, že toho je na vás príliš, vytrvajte av inováciách pokračujte. Časom sa oplatí.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Aké sú tie najlepšie bylinky na ženské problémy? Na bolestivú menštruáciu aj zápaly

Zdravotné signály vo farbe moču. Naučte sa rozpoznávať varovné príznaky