Klamať, či neklamať o Ježiškovi?

reklama:

Niekde nosia darčeky na Vianoce Ježiško, inde Santa Claus alebo vianočný dedko a ešte inde… rodičia. Postavy, ktoré deťom nadeľujú darčeky, sa už nelíšia iba podľa krajiny a tamojších tradícií, ale záleží predovšetkým na rozhodnutí rodičov, či budú chcieť svojim deťom klamať, alebo nie. Ale ide vlastne vôbec o klamstvo? Nie je to len nevinná hra na nevedno? Na to sa názory rôznia.

Hoci sa medzi veriacich podľa prieskumu z minulého roka počíta iba pätina obyvateľov, bez Ježiška si Vianoce nedokáže predstaviť oveľa viac ľudí a berú ho ako neodmysliteľnú časť sviatkov. Ako si ho ale vlastne predstavujeme – alebo ako sme si ho predstavovali ako deti?

Na rozdiel od amerického Santa Clausa to má Ježiško s vyobrazovaním ťažké, pretože žiadnu ustálenú podobu nemá – podľa niektorých je to dieťa v trblietavom plášti, ktoré lezie po zlatom rebríku, ale nie je výnimkou si ho na základe podobnosti slov predstavovať aj ako veľkého ježka s trblietavými bodlinami. O dodanie konkrétnej podoby tejto tajomnej postave sa usiluje Depold Czernin so svojím projektom Náš Ježiško, ktorý sa snaží obnoviť tradičnú vizuálnu podobu Ježiška inšpirovanú preslávenou soškou Pražského Jezuliatka.

Ako to všetko stihne?

Nech už si Ježiška predstavujeme akokoľvek, najzásadnejšou otázkou pre rodičov je sa rozhodnúť, či deťom odmalička hovoriť, že práve on im na Vianoce nosia darčeky, alebo či hneď na začiatku priznať farbu. Každá cesta, ktorou sa vydáte, totiž má svoje úskalia. Keď sa rozhodnete sa na Ježiška hrať, budete s tým mať o niečo viac práce. Darčeky sa nakupujú tajne, schovávajú sa, musíte si dávať pozor na to, čo komu pred deťmi hovoríte, niekde dokonca Ježiško aj tajne strojí stromček. A potom je tu samozrejme ešte ono premyslené premiestnenie darčekov zo skrýš a nenápadné zazvonenie zvončeka, ktoré v dnešnej dobe už o poznanie uľahčujú moderné technológie v podobe bluetooth spojenia mobilu s reproduktormi.

S hrou na Ježiška navyše obvykle postupne prichádzajú stále neodbytnejšie otázky, na ktoré už rodičia často nevedia, ako odpovedať: „Ako zvládne Ježiško obehať toľko detí naraz?“, „Ako môže všetky tie darčeky sám uniesť?“ a „Ako to všetko do Vianoc stihne?“ Môžete sa uchýliť k milosrdnému klamstvu a vymýšľaniu zložitých scenárov, alebo sa vydať cestou polopravdy – povedať, že Ježiškovi rodičia s darčekmi pomáhajú, aby toho nemal toľko.

A potom je tu tretia možnosť – hru na Ježiška cez Vianoce vynechať úplne a zvoliť úplnú úprimnosť bez zákrut a vyhýbavých odpovedí. Dôvody na to bývajú rôzne: v niektorých kresťanských rodinách nechcú osobu Ježiša degradovať na obyčajného darcu, inde jednoducho nechcú klamať. Nech už je dôvod akýkoľvek, vyžaduje toto rozhodnutie, aby ste sa obrnili trpezlivosťou, až budete svoju motiváciu vysvetľovať staršiu generáciu v rodine, a tiež sa pripravili na možné negatívne reakcie rodičov ostatných detí zo škôlky či školy, ktorým vaša s pravdou oboznámená ratolesť možno prekazí roky budovanú rozprávku. Čo sa však môže stať aj v prípade, že hru na Ježiška hráte a deti ju napríklad kvôli zabudnutému baliacemu papieru v obývačke prekuknú a svoje zistenie ešte za tepla oznámia súrodencovi alebo kamarátom.

Ak budeš hnevať, tak…

Podľa psychológov problém netkvie ani tak v samotnej fabulácii okolo toho, ako to s tým Ježiškom vlastne je, aj keď niektorí celý proces ako klamstvo a následné podrývanie dôvery dieťaťa v rodičov vnímajú. Ošemetnejšia situácia nastáva v momente, keď Ježiška a darčeky začnú rodičia či starí rodičia používať ako výchovný nástroj pri vymáhaní dobrého správania frázami ako: „Ježiško to všetko vidí, a ak budeš hnevať, tak ti nič nedonesie.“ V tej chvíli sa už jedná o manipulatívnu spôsob výchovy, ktorý môže dieťa spätne, až sa dozvie, ako to v skutočnosti je, hodnotiť negatívne.

„Nevnímam to tak, že nám rodičia klamali. Už síce presne neviem, čo nám o Ježiškovi hovorili, ale hlavné pre mňa bolo, že nám nevyvracali naše predstavy o tom, ako Ježiško vyzerá,“ spomína Kristína Suchá na svojom blogu pre tehotné a matky s deťmi. „Každý sme mali nejakú predstavu a bavili sme sa o nich. Keď už sme so sestrou objavili, ako to teda je, ďalej sme sa jednoducho všetci hrali na Ježiška. Bola a dodnes je to hra, ktorú spolu radi hráme,“ priznáva Kristína.

V tom sa s ňou vo svojom komentári pre Aktuálně.cz stotožňuje aj novinárka Tereza Boehmová. Keď jej vtedy osemročná dcéra raz 25. decembra ráno vyhlásila, že vie, že Ježiško nie je, spýtala sa jej, ako hru na Ježiška s týmto vedomím spätne vníma. „Nevadilo jej to. Chápala, že sme to robili kvôli nej – ako hru, mystické divadlo. Len sa bála, ako budú vyzerať ďalšie Vianoce. Navrhla som, že ak chce, nezmení sa vôbec nič. Budeme to skrátka brať ako krásnu vianočnú rozprávku, v ktorej teraz len budeme hrať všetci spoločne. Ďalej môže písať list s prianiami a dávať ho za okno. Budeme vyzerať svetielko a zvoniť… To sa jej páčilo. A mne sa uľavilo,“ spomína Tereza.

Pravda, ale s kúzlom

Kristína Suchá oproti tomu zvolila cestu bez Ježiška už od začiatku. Vedela, že dcére nechce klamať, zároveň jej nechce brať jej predstavy a rada by uchovala kúzlo a tajomno, ktoré ju samotnú vždy na Vianociach bavilo. „Aj keď som situáciu okolo Ježiška nevnímala ako nejaký podvod rodičov na deťoch, viem, že chcem dcére hovoriť pravdu. Je pre mňa dôležité, že si neklameme. A nechcem robiť to, čo nechcem, aby robila ona sama. Aj keby to malo byť z dobrých úmyslov. Oceňujem, že ani ona mne neklame,“ opisuje Kristína. S dcérou sa rozprávajú o tom, čo vlastne Vianoce sú, že kedysi žil Ježiš, Jozef a Mária a ako to s nimi bolo. „Hovoríme aj o tom, že za týmto sviatkom je ďalší starší, pohanský, ktorý je o uzavretí jedného cyklu, o novom začiatku, nádeji, mieri, láske a priateľstve, viere a všetkým, čo nás presahuje. A že Vianoce vnímame hlavne ako oslavu toho dobrého medzi ľuďmi a v ľuďoch, že si dávame darčeky z lásky a pre radosť a že najdôležitejšie je, že sme spolu ako rodina a sme tu pre seba.“

Darčeky Kristína vyberá spolu s dcérou a dodržiavajú aj ďalšie tradície ako zdobenie stromčeka, pečenie cukroviniek alebo liatie vosku či olova. „Dcéra vie, že si darčeky dávame navzájom. Keď sa ma spýta na Ježiška, bavíme sa o našich predstavách. Záleží na každom, čomu veria. A ona verí tomu, čomu v danú chvíľu svojho života veriť chce. Ostatne ako každý z nás,“ uzatvára.

Zdroj: www.marianne.cz

reklama:

Zdieľať