Zivotsdetmi
Články
Voľný čas
Nepodceňujte angínu! Pri nedoliečení hrozia vážne komplikácie

Nepodceňujte angínu! Pri nedoliečení hrozia vážne komplikácie

reklama:

Každá bolesť v krku nemusí byť angína. Ochorenie môže byť spôsobené baktériami alebo aj vírusmi, preto rozhodnutie, či je potrebné nasadiť liečbu antibiotikami, vždy musí byť na ošetrujúcom lekárovi. Najčastejšie sa s angínou stretávame počas zimy a začiatkom jari. Ako sa chrániť proti nákaze a prečo by ste mali chorobu poctivo vyležať?

Angína alebo zápal mandlí obvykle postihuje najmä deti, ale nevyhýba sa ani dospelým. Objavuje sa celoročne a jej priebeh závisí od typu patogénu, ktorý zápal vyvoláva. Príčin vzniku je celý rad, najčastejšie sa vyskytuje práve u detí v kombinácii so zápalom celých horných dýchacích ciest. Typickým prejavom je lokálna bolesť v krku alebo pri prehĺtaní, ale objavujú sa aj ďalšie príznaky, ako sú teplota alebo horúčka, zimnica, bolesť hlavy a celková únava. Zrejmé je tiež začervenanie mäkkého poschodia a zadnej steny hltana. Pôvodcom ochorenia môžu byť vírusy (chrípkové vírusy, Coxsackie vírusy, EB vírusy…), ako aj baktérie, najčastejšie Streptococcus pyogenes.

Rovnaký druh streptokokovej baktérie spôsobuje zároveň špálovú angínu. Šarlachový bacil sa vyznačuje tým, že produkuje toxín, ktorého pôsobením dochádza k typickým kožným prejavom, ako je vyrážka a tzv. malinový jazyk (červený, začervenaný, s vystúpenými bradavičnatými výbežkami).

Sú potrebné vždy antibiotiká?

Je skutočne vždy nutné nasadiť pacientovi s angínou antibiotiká? „Vzhľadom na to, že mnohokrát je angína spojená so zápalom horných dýchacích ciest a príčinou bývajú hlavne vírusy, nie je liečba antibiotikami vždy indikovaná. Vystačí liečba na potlačenie symptómov, teda tlmenie bolesti v krku, znižovanie horúčky a dostatočná hydratácia. Bolesti v krku aj teploty by mali klesnúť po troch dňoch. Pokiaľ by problémy napriek tomu pretrvávali, najmä teploty, je tu podozrenie na bakteriálnu príčinu ochorenia a je nutné vyhľadať lekára, ktorý na základe klinického a laboratórneho vyšetrenia rozhodne, či je antibiotická terapia potrebná,“ vysvetľuje MUDr. Ján Boženský, primár detského oddelenia Nemocnice AGEL Ostrava-Vítkovice.

Existuje prevencia proti nákaze?

Vhodnou prevenciou je celoročná podpora imunitného systému, teda zdravý životný štýl, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, prirodzené otužovanie a pestrý jedálniček bohatý na vitamíny a vlákninu. Ďalším opatrením je dôkladná hygiena rúk, obmedzenie kontaktu s chorými, obmedzenie pobytu v zafajčenom prostredí (cigaretový dym môže narušiť funkciu imunitného systému) a prípadne aj používanie ochranných prostriedkov, ako sú napríklad rúška. Ľudia s oslabenou obranyschopnosťou sa s ich pomocou môžu chrániť napríklad v prostriedkoch hromadnej dopravy alebo preplnených nákupných centrách, najmä v sezóne respiračných infekcií.

Angínu nikdy „neprechádzajte“

Takzvané prechádzanie chorôb je pomerne častým nešvárom, najmä u dospelých, ktorí majú občas pocit, že si nemôžu dovoliť zostať pár dní v pokoji v posteli. Lekári ale varujú, že nedoliečenie choroby môže spôsobiť neskôr aj závažné zdravotné problémy.

„Aj vírusová angína sa môže skomplikovať v bakteriálnej a z tej potom plynú ďalšie zdravotné riziká a prípadné komplikácie, ako sú reumatická horúčka (postihuje najmä srdce, kĺby, kožu), tzv. poststreptokokový zápal obličiek či hnisavý zápal lymfatických uzlín na krku. Ďalšou komplikáciou potom môže byť zápal priedušiek či rozvoj zápalu pľúc, a preto je nutné dodržiavať režim užívania antibiotík predpísaných lekárom,“ varuje MUDr. Boženský.

Baktérie sú agresívnejšie, infekcie sa vracajú

Chrípka, zdanlivo nekonečná a vracajúca sa nádcha či kašeľ a nakoniec angína. Lekári sa zhodujú, že také množstvo pacientov s angínou, ale aj ďalšími respiračnými infektmi, ako v posledných dvoch rokoch nepamätajú. Choroby sa navyše mnohokrát vracajú. Príčinou je podľa odborníkov nielen „covidová“ doba, počas ktorej sa ľuďom všeobecne oslabila imunita, zvýšila sa ale aj agresivita vírusov a baktérií. „Také množstvo infekcií by som pripísala na vrub pandemickým rokom, kedy sme používaním rúšok síce zabránili šíreniu covidu, ale aj ďalších vírusov a baktérií. V kombinácii s izoláciou od kolektívov sme tým pribrzdili tvorbu protilátok a nerozvíjali si imunitný systém, aby dokázal bojovať s patogénmi,“ hovorí detská lekárka MUDr. Katarína Bednaříková.

Angíny teraz nemajú typické príznaky a pacienti často na liečbu antibiotikami nereagujú dostatočne, pretrváva pozitivita streptokokov a infekcie sa potom vracajú. Situácii samozrejme neprospieva ani dlhodobý nedostatok penicilínu, lekári často musia voliť iné antibiotiká, ktoré nefungujú tak dobre, a doba liečby sa tým predlžuje. Používanie nesprávnych antibiotík podľa expertov navyše podporuje rozvoj baktérií, ktoré sú voči liekom odolné. Práve rastúce antibiotické rezistencie sú dôvodom, prečo lekári stále častejšie volajú po rozumnejšom užívaní týchto nenahraditeľných liekov.

Zdroj: www.prozeny.cz

reklama:

Zdieľať