O mŕtvych len v dobrom. S čím je táto tradícia v skutočnosti spojená?

Dokonca aj vtedy, keď dotyčný neviedol práve usporiadaný život spravodlivého človeka, získava svojím skonom svojho druhu istú sociálnu imunitu: o mŕtvych len dobre. S čím je táto tradícia v skutočnosti spojená?

Zomrelý sa ocitá pod ochranou egregora

Všade vo svete okolo nás existuje obrovské množstvo energetických štruktúr – egregorov. Jednotlivé duše sa prepájajú do jedného celku, na jemnohmotnej úrovni sa prelínajú, prepájajú a zlievajú, a tak vznikajú svojbytné psychické entity. Tie predstavujú psychické individuality nového typu, ktoré môžu na ľudí pôsobiť a ovplyvňovať ich konanie. Tieto nové psychoenergické subjekty spájajúce ľudí s navzájom blízkymi vibračnými úrovňami sú označované ako egregory. Egregorom je každé náboženstvo, každé spoločenstvo, každá sociálna skupina – penzisti, študenti, matky, deti, atď. Egregora majú všetky spoločnosti, firmy a podniky. Dokonca aj cintoríny majú svoje veľmi husté a veľmi aktívne energetické pole. Egregor vzniká pôsobením myšlienok, skutkov a zážitkov istého počtu ľudí a niekedy aj bytostí jemnohmotného sveta – sveta éteru.

Po svojom skone sa človek ocitá v energetickom systéme záhrobného sveta a aspoň na určitý čas sa stáva jeho súčasťou. Nie je dôležité, aké označenie použijeme: egregor smrti, Boh, svet krajiny za zrkadlom, onen svet alebo vesmír – platí, že v každom prípade získava duša zomrelého spoľahlivého ochrancu.

Neláskavé slová, jazdivý posmech, zámerné ničenie osobných vecí zosnulého a iné neušľachtilé konanie egregora zaktivizujú. Chráni svojho zverenca a ten, kto ho tým či oným spôsobom uráža, dostáva čo preto. Keď niekto hovorí o nebožtíkovi zle, privoláva tým k sebe rôzne nešťastia, stratou peňaženky počnúc a diagnózou smrteľnej choroby končiac. Egregor sa nepúšťa do rozboru, nakoľko dobre či zle si jedna z jeho minisúčastí, to jest duša zomrelého, za svojho života viedla. Egregor má jediný záujem: chrániť svoju vlastnú súčasť, de facto teda chrániť seba samého ako celok. Analogicky si počínajú aj ďalšie energetické štruktúry, ľudia si však ani zďaleka nie vždy uvedomujú, že nepríjemnosti, ktoré sa im prihodili, sú spojené s ich vlastným nesprávnym správaním voči niektorému z egregorov.

Zomrelý sa nemôže ospravedlniť ani brániť

Každý človek má právo sebaobrany. Aj notorickým zločincom je priznávané právo využiť služby advokáta, a získať tak šancu na preukázanie prípadnej neviny. Nebožtík však takým zákonným právom nedisponuje. Jeho duša, keď opustila materiálny svet, stráca kontakt so svetom živých a jeho poriadkami. Prekročí hranicu a dostáva sa tam, kde ľudský súd nič neznamená, kde je bezmocný. Ak vrah zomrie, nezavrú ho do väzenia, nárok ľudskej spravodlivosti jeho smrťou vyhasína. To isté by malo platiť o jeho osočovaní a hanení jeho pamiatky – to musí prestať. O mŕtvych sa nehovorí zle preto, lebo na to nikto nemá právo. Nebožtík už je v inom svete, na inej úrovni, kde sa ním budú zaoberať iné sily. Podľa kresťanského videnia vecí stane zosnulý pred tvárou Boha. Podľa hinduistického bude sledovať svoju karmu. V každom prípade sa mŕtvemu dostane trestu zodpovedajúceho jeho činu. Živí ľudia však nesmú mať podiel na tomto odsúdení a treste. Obťažili by tým svoje vlastné srdce a spôsobili si utrpenie človeka, ktorý si v mysli ustavične prehráva minulé krivdy a trápenia.

Zomrelý dokáže klásť odpor

Prvých štyridsať dní je duša zosnulého človeka ešte silne pútaná k známym miestam a ľuďom. Ak človek za svojho života ignoroval sociálne normy aj zákony, je pravdepodobnosť dlhého a bolestného procesu umierania a lúčenie s telom je naozaj vysoká. Duša takého nebožtíka je krajne nepokojná, zmieta sa z bodu do bodu a ustavične je nablízku príbuzným, priateľom a známym. Každé hanlivé, kritické či nenávistné slovo ju znova a znova vrhá do stavu zmätku a nového nepokoja.

Chaotický a do krajnosti vyhnaný nepokoj môže spôsobiť, že duša zomrelého zabudne na svoju prvoradú úlohu prechodu do iného sveta a rozhodne sa namiesto toho zasiahnuť toho, kto ju pohanel či haní. Čím silnejšiu energiu zomrelý má, tým ťažšia bude jeho odplata. Dotyčný si môže napríklad upustiť na nohu nejaký ťažký predmet, môže si však aj pomýliť plyn s brzdou a spôsobiť ťažkú haváriu. Pomsta duše zomrelého je impulzívna a má jeden cieľ – zastaviť osočovanie. Nebožtíci, o ktorých sa hovorí zle, niekedy spôsobia prasknutie zrkadla, zhadzujú na zem svoje fotografie, premiestňujú predmety spojené so svojou pamiatkou. To je miernejší spôsob ich žiadosti o skoncovanie s ohováraniami a zlými slovami.

Hovoriť zle o svojich známych je známkou nevychovanosti v akejkoľvek situácii. Je rozhodne lepšie mlčať, než obviňovať nebožtíka zo všetkých jeho minulých hriechov. Zomrelý už nie je, neexistuje, už nemôže páchať ďalšie škody. Oveľa rozumnejšie a milosrdnejšie je pokúsiť sa mu odpustiť, zapáliť zaň sviečku, prípadne sa aj úprimne pomodliť za pokoj jeho duše.

Zdroj: astroplus.cz

K téme

Božie hody. Tradície, ktoré sú s týmto sviatkom spojené

Váš život bude oveľa jednoduchší, keď z vyhodíte tieto tri druhy vecí z vášho domova