Rozprávaš sa sám so sebou? Nie, nie si blázon!

Nie si blázon, si jednoducho múdrejší, než si myslíš…

Dosť často sa rozprávam sama so sebou. Nielen doma, kde ma nikto nepočuje, ale aj vonku, v práci alebo pri nákupoch. Keď si hovorím veci nahlas, pomáha mi to materializovať to, čo ma v danom okamihu zaujme. Jasne, že pre nezávislého pozorovateľa to môže vyzerať povedzme nezvyčajne, veď duševne chorí si tiež často niečo drmolia. Obvykle to robia, aby prehlušili hlasy vo svojej hlave. Takže akonáhle si niekto všimne, že sa rozprávate sami so sebou, začnú sa okamžite šíriť reči, že to nemáte v hlave v poriadku.

Keď ľudia hovoria sami so sebou, môže ísť o príznak ich hĺbavosti. Chytrí ľudia vždy hovorili sami so sebou, usudzovali nahlas a často aj sami sebe nadávali. Vedci napríklad radi všetky svoje vnútorné monológy, rozpory a pochybnosti prednášajú nahlas, aby problém pochopili hlbšie. Stretneme sa s tým aj u básnikov, historikov a niekedy aj u politikov.

Albert Einstein vždy hovoril sám k sebe. V detstve nebol obzvlášť obľúbený. Sám rovnako dával prednosť prítomnosti tých, ktorí mu stáli za to. Často aj sám sebe. Dokázal sám so sebou rozprávať celé hodiny a nevidel na tom nič divné.

1. Keď hovoríme sami so sebou, začína mozog pracovať efektívnejšie

V rámci vedeckého experimentu bol v jednom supermarkete ľuďom hlasno prehrávaný zoznam vecí, ktoré bolo treba kúpiť. Čo ukázali výsledky: tí, ktorí si zoznam tovaru opakovali nahlas, dosahovali oveľa vyššie hodnoty mentálnej aktivity ako tí, ktorí si zoznam v tichosti prehrávali v hlave. Pre ľudí je jednoduchšie niečo hľadať, keď si opakujú nahlas, čo že to hľadajú.

2. Rozprávanie nahlas zafunguje, iba keď viete, čo presne potrebujete

Je pre nás jednoduchšie nájsť tie veci, ktoré sme už predtým videli. To, čo poznáme na pohmat, podľa chuti a po pamäti, nájdeme ľahšie, keď sa s daným predmetom akoby rozprávame, keď si ho presne predstavujeme. Ak nepoznáte základný opis, tvar a objem toho, čo hľadáte, potom hovoriť pri hľadaní nahlas nemá zmysel. Nájsť môžeme iba to, čo skutočne hľadáme.

3. Hlasité uvažovanie pomáha sa učiť. Týmto spôsobom spoznávajú svet deti

Prax je najlepšia učiteľka. Deti počúvajú, čo hovoria dospelí a potom to opakujú – týmto spôsobom spoznávajú svet. Potrebujú počuť svoj hlas, aby vedeli, ako ho správne používať. Je zábavné aj zaujímavé počúvať malé deti, ako si brumlajú pre seba ako sa hrať s mašinkou alebo s domácim zvieratkom. Chlapček sa napríklad hrá s vláčikom a vysvetľuje nahlas sám sebe, že do tejto brány mašinka nezajde, pretože brána je veľmi úzka. Keď deti premýšľajú nahlas, lepšie si zapamätávajú čo a ako robiť, a odteraz sa všetky ich pohyby a akcie ukladajú na podvedomej úrovni.

4. Rozprávaním sami so sebou štruktúrujeme vlastné myšlienky

Keď hovoríme sami so sebou, stávame sa svojim vlastným terapeutom. Hlas ozvučuje prianie nášho vnútorného JA. Najlepšou cestou k vyriešeniu akéhokoľvek problému je pomenovať ho. Je to koniec koncov váš problém, ktorý musíte riešiť zase iba vy.

5. Keď uvažujeme nahlas, je pre nás jednoduchšie dosahovať svoje ciele.

Zostavte si zoznam svojich cieľov. Mnohé z nich vyzerajú ako nedosiahnuteľné. Začnite teda premýšľať nahlas, ako by sa ich predsa len dalo dosiahnuť. Krok za krokom prekonávajte všetky prekážky a riešte problémy nahlas. Bude sa vám zdať stále jednoduchšie tak postupovať. Čoskoro pre vás nebude nič nemožné.

Len ten, kto žije v súlade so svojimi talentami, môže uvažovať nahlas. Načúvajte svojmu vlastnému hlasu a rozprávajte sa so sebou po ľubovôle.

Zdroj: www.pronaladu.cz

K téme

Ako rozvod pôsobí na deti: problém očami dieťaťa

Milujte sa! Vaše telo to potrebuje