Umierajúci najviac ľutujú týchto 5 vecí

Kým sme mladí, zdraví a plní síl, zriedkakedy niečo ľutujeme, veď budeme mať dostatok času, aby sme veci napravili. Ale čo keď nie?

Keď už pracovala mnoho rokov v zamestnaní, ktoré ju nijako nenapĺňalo ani neuspokojovalo, vytýčila si Američanka Bronnie Ware cieľ – nájsť prácu, ktorá by vzbudila odozvu v jej duši. A venovala svoj život starostlivosti o chorých bez šance na uzdravenie.

Každý deň bola v styku s pacientmi, ktorí svoj život už prežili. Načúvala ich príbehom, ich rozprávaniu o životných príhodách. Došla k niekoľkým zaujímavým postrehom a podelila sa o ne vo svojom blogu. Hovorí tam o piatich najčastejšie vyslovených ľútostiach pacientov, o ktorých sa starala:

1.Ľutujem, že som nemal dosť odvahy, aby som svoj život prežil tak, ako som chcel ja a nie ako to chceli iní.

To je vôbec najrozšírenejší dôvod ľútosti umierajúcich. Uvedomujú si, že život už prežili, a keď sa obzrú späť, vidia svoje sny a plány, ktoré zostali iba sny a plány. Väčšine sa nepodarilo zrealizovať ani polovicu toho, o čom tak túžobne snívali. U jedných bola dôvodom snaha vyjsť v ústrety prianím svojich blízkych alebo známych, u iných jednoducho obyčajná pasivita. Zdravie dáva ľuďom slobodu. Bohužiaľ, k pochopeniu tejto pravdy však u ľudí dochádza až vtedy, keď to už neplatí.

2. Ľutujem, že som príliš veľa pracoval

Najrozšírenejšia ľútosť u mužských pacientov, ktorí boli zverení do mojej starostlivosti. Ponorení do víru fádnej každodennej práce vôbec nevnímali, ako dospeli ich deti, ako oni sami zostarli, ako sa vytratili ich vzťahy s najlepšími priateľmi. Podobnú ľútosť vyslovovali aj niektoré zo ženských pacientok. Pretože však moje pacientky patrili väčšinou k staršej generácii, nevyskytoval sa tento druh ľútosti medzi nimi často. Nemuseli pracovať toľko, ako väčšina žien dnes. Muži však čas, ktorý takto nenávratne uplynul, ľutovali naozaj hlboko.

3. Ľutujem, že som nemal dosť odvahy, aby som priznal svoje city

Mnohí z pacientov skrývali svoje skutočné city, len aby zachovali priateľské vzťahy k iným ľuďom. V dôsledku toho zmenili svoj život na sprostredkovanú existenciu a nikdy sa nestali tým, kým by v skutočnosti mohli byť. Mnohé ochorenia, ktoré sa u nich neskôr objavili, boli dôsledkom práve tej horkosti a pocitu ublíženosti, ktoré sa rozhodli radšej nedať najavo.

4. Ľutujem, že som neudržoval vzťahy s priateľmi

Mnohí až v posledných dňoch, hodinách a minútach svojho života pochopili, aký dôležití sú pre nich priatelia. Bohužiaľ však veľmi často k tomuto poznaniu došli príliš neskoro, keď sa už nedarilo priateľov vyhľadať. V mnohých prípadoch si uvedomili, že šnúra drobných všedných záležitostí ich natoľko omotala, že nedokázali nájsť ani chvíľku pre tých, s ktorými sa pôvodne nechceli rozísť až do konca života. Väčšina ľutovala, že nevyvinuli dosť úsilia a nevenovali dosť času udržovaniu vzťahov so svojimi priateľmi. Keď teraz boli na odchode, všetci sa tesknili po starých kamarátoch.

5. Ľutujem, že som si nedovolil byť viac šťastný

Je to zvláštne, ale práve to je veľmi častá príčina ľútosti. Mnohí ľudia si až na samom konci svojho života uvedomia a prijmú fakt, že šťastie je voľba. Celý život sa prispôsobovali bohvie kým vymysleným šablónam a žili v zajatí svojich starých zvykov. Už zaužívaný emocionálny a fyzický stav sa im zdal pohodlný – a tým sa stávali jeho otrokmi. Strach zo zmeny ich nútil tváriť sa sami pred sebou aj pred inými ako so všetkým spokojní ľudia a pritom si v hĺbke duše priali sa na celé kolo rozosmiať a pustiť do svojho života istú dávku bláznenia a hlúpostí.

Asi len ťažko sa môže človek žijúci dnes a tu, s vedomím, že celý život má pred sebou, zamyslieť nad podobnými vecami. Zapamätajte si teda túto neskorú ľútosť a snažte sa prežiť každý deň tak, aby ste neboli ničomu podobnému vystavení.

Zdroj: www.pronaladu.cz

K téme

Zdroje antioxidantov v potravinách: Ako si vybudovať silný imunitný systém

Chcete sa zbaviť slimákov na záhrade? Skúste medenú pásku, pivo aj odrezky z ruží!