Niekto drží diétu, športuje, a predsa má nadváhu a druhý zje čo chce a aj tak nepriberie. Prečo to tak je?

Jednotný štandard neexistuje: výška, farba očí a pleti a mnohé iné fyzické atribúty nášho zovňajšku sú dané geneticky. To platí aj o postave. Existujú minimálne tri typy postavy, všeobecne známe ako asteník, normostenik a hyperstenik.

Niekto môže zjesť tony mastného a nezdravého jedla, športujú len minimálne a nepriberú na váhe ani gram. Na druhej strane existuje presne opačný extrém, a to ľudia, ktorí priberajú na hmotnosti aj napriek aktívnemu životnému štýlu a zdravej strave či diétam.

Asteník je štíhly, má krehkú kostru, chabé svalstvo a len nepatrnú tukovú vrstvu. Je pre neho ťažké pribrať, zato však ľahko chudne. Vytvorenie svalovej hmoty býva problém. Normostenik má normálnu, optimálnu postavu s dobre rozvinutým svalstvom a zodpovedajúcou tukovou vrstvou. Pomerne ľahko naberie aj zníži váhu. Hyperstenik býva menší, spravidla má silnejšiu kostru, vyvinuté svalstvo, často býva obézny. Zníženie váhy predstavuje problém.

Približne 40 percent našej váhy je dané geneticky. Tú zmeniť nie je možné. Bojovať s genetikou nie je rozumné.

Existuje pojem tzv. „set pointu“: váha v priebehu života kolíše v rozmedzí 3-5 kg okolo určitej hodnoty, ak sme však zdraví, zostáva stále na približne rovnakej úrovni. Každý človek má iný metabolizmus. Astenici a normostenici obvykle rýchly, spaľujúci akékoľvek výživové prebytky, metabolizmus hyperstenikov býva naopak spomalený. S ohľadom na súčasný kult vychudnutosti sa zároveň mnoho ľudí snaží udržovať váhu pod svojou fyziologickou normou za pomoci diét a vyčerpávajúcich cvičení. To nemôže viesť k úspechu. Vzniká iba ona povestná diétna „hojdačka“, kedy napríklad žena pár mesiacov váži vytúžených 50 alebo 55 kíl a po zvyšok roka sa trápi nadváhou a bojuje proti záchvatom prejedania. Tie nie sú dôsledkom slabej vôle, ako je zvykom sa domnievať, ale dôsledkom obmedzovania výživy. Diéty narúšajú „set point“. Ak predtým sa po vianočných sviatkoch alebo dovolenke „all inclusive“ váha po istom zvýšení ľahko vrátila k normálu, teraz sa po každej absolvovanej diétnej kôre ustáli na hodnote o niečo vyššej, než predtým.

Priemysel diét bohužiaľ ľudí aktívne utvrdzuje v ilúzii „môžeš mať telo, aké chceš“. Vnuká im tak neodbytnú, nutkavú predstavu nutnosti chudnutia spojenú s vyčerpávajúcou fyzickou záťažou. Ľudia, ktorí sa profesionálne zaoberajú fitness technikami, v reáli len naozaj veľmi zriedka vyzerajú tak, ako na fotografiách. Možno tak dva-tri dni, nie viac. Zostávajúci čas bojujú s rozhádzaným stravovaním a fyzickými dôsledkami hyperzáťaže – opuchmi, úrazy, poruchami hormonálneho cyklu.

Človek by mal správne hodnotiť svoju vlastnú konštitúciu, to, čo mu bolo dané, svoj „set point“ a vyhýbať sa akýmkoľvek dietetickým obmedzeniam výživy, pokiaľ mu ich nenariadil lekár. Mal by pracovať na láskyplnom prijatí tela, ktoré mu dala príroda a nie na dosiahnutí nezmyselnej vychudnutosti.

S.Bronníková

Zdroj: www.prokondici.cz

K téme

Auto už len pre mladých. Chystá sa veľká zmena. Dôchodcovia v Česku budú odovzdávať vodičáky

Prečítajte si svoj horoskop lásky na máj!