Nepozorné dieťa – kedy je to ešte bežné a čo možno robiť pre zlepšenie

V článku sa dočítate:

Deti, ktoré získavajú zlé známky z čítania a matematiky, mávajú problémy dokončiť úlohy, bývajú často označované ako „nemotivované“ učiteľmi aj rodičmi. Dôvodom však vôbec nemusí byť slabá motivácia, alebo nízka inteligencia. Dôvodom neprospievania žiakov môže byť najmä slabá pozornosť. A práve preto je pozornosť veľmi dôležitou témou, ktorou je nutné sa zaoberať.

Prečo je pozornosť dôležitá?

Pozornosť je schopnosť zamerať a sústrediť našu duševnú kapacitu na určitý objekt. Jej fungovanie môžeme jednoducho prirovnať k filtru – jej hlavnou úlohou je filtrovať informácie, ktoré prechádzajú do nášho vedomia, tak aby ho nezahltili. To znamená, že sme schopní udržať pozornosť zameranú na určitú úlohu dostatočne dlhý čas, tak aby sme ju mohli opakovať. Opakovanie činnosti je dôležité pri nácviku zručností. Pozornosť nám umožňuje zamerať sa na dôležité informácie a tým umožňuje ich zapamätanie – napr. ak nám dáva niekto inštrukcie ohľadne cesty, keď sme sa stratili.

Veľmi dôležitú úlohu začína hrať v našom živote pri nástupe do školy. Vtedy je nami/deťmi akoby prvý krát skúšaná. Dieťa sa potrebuje sústrediť na preberané učivo a odfiltrovať rušivé podnety. To však môže byť veľmi náročné z viacerých dôvodov.

Prvým problémom, s ktorým sa stretávame je dĺžka pozornosti. Väčšina dospelých ľudí je schopná udržiavať plnú pozornosť až 90 minút, pričom šesťročné deti ju dokážu udržiavať priemerne 15 minút a potom potrebujú krátku prestávku, aby sa znova mohli koncentrovať. Toto znamená, že pozornosť ako psychický proces sa vyvíja a postupne sa jej kapacita zvyšuje. To nás privádza k dôležitejšiemu problému pozornosti.

Pozornosť je zložitý psychický proces, ktorý sa oproti ostatným procesom vyvíja veľmi zložito. Na rozdiel od iných kognitívnych funkcii ako pamäť alebo vnímanie, sa pozornosť vyvíja sakadickým vývinom. To znamená, že vývin pozornosti neprebieha súvislo ale trhane – stupňovito.

Prečo je to pre rodičov a učiteľov dôležitá informácia?

Pozornosť je veľmi dôležitá schopnosť najmä v škole, počas vyučovania. Najväčší a najdramatickejší vývin pozornosti prebieha práve medzi 6 – 14 rokom života. V praxi to znamená, že pozornosť prirodzene klesá a stúpa nielen kvôli únave alebo motivácii ale aj kvôli jej samotnému vývinu.

Najdôležitejšie je však, že tento pokles pozornosti, ktorý môže byť úplne prirodzený, môže trvať až niekoľko týždňov, ojedinele až mesiac. Vtedy dieťa prirodzene v škole neprospieva – pretože nie je schopné sa sústrediť. Neplatí to u všetkých detí. Niektoré deti vykazujú neustále zlepšovanie, iné zhoršovanie a iné striedanie sa výkonu – jeho výkyvy. Rovnako to platí aj u inteligencie v mladšom školskom veku. Takýto veľký výkyv sa prejavuje najmä u chlapcov vo veku od 6 do 14 rokov a nemusí znamenať podozrenie na poruchu pozornosti.

Po určitom čase spravidla po mesiaci sa pozornosť znova „zmobilizuje“ a je opäť funkčná.

Ak takáto neschopnosť sústrediť sa pretrváva viac ako 2 – 3 mesiace vtedy už treba zvýšiť vlastnú pozornosť a zistiť či sa za bežným vývinom neskrýva niečo viac.

Aké sú prejavy detskej nepozornosti?

1. Medzi prejavy nepozornosti partia:
2. Dieťa nepracuje na úlohe, ktorá mu bola zadaná
3. Dieťa nezachytí detaily inštrukcie
4. Nie je schopné venovať pozornosť všetkým prezentovaným informáciám
5. Pre dieťa je ťažké upokojiť sa (ak je príliš aktívne), alebo naopak naštartovať sa k činnosti, ak je dieťa príliš letargické alebo ospalé
6. Dieťa začne pracovať na úlohe, potom ho zaujme niečo iné a zabudne dokončiť úlohu – dieťa je ľahko rozptýliteľné
7. Má problémy s nadobudnutím nových zručností
8. Má problémy pri hrách, kde sa vyžaduje opakovanie činnosti
9. Pozornosť našťastie nie je uzatvorený neprístupný systém, ktorý nemožno ovplyvňovať.

Čo môžeme spraviť aby sme pomohli dieťaťu zlepšiť pozornosť?

1. Opakovaná inštrukcia – poprosíme dieťa aby zopakovalo inštrukciu, ktorú sme mu dali aby sme sa uistili, že ju dieťa správne pochopilo
2. Očný kontakt – udržujeme s dieťaťom očný kontakt, aby sme vedeli, že na nás sústredí, keď mu inštrukciu zadávame
3. Používame jednoduchú reč – prispôsobíme reč veku dieťaťa – jednoducho vysvetlíme, čo požadujeme, prípadne mu to ukážeme
4. Redukujeme rozptýlenia – pomáhame udržať detskú pozornosť dostatočne dlho bez iných rozptýlení. (napr. znížime počet vecí na pracovnom stole, kde si dieťa robí domáce úlohy)
5. Pozornosť zlepšujú aj fyzické aktivity – napríklad prechádzka, bicyklovanie, plávanie
6. Hráme s deťmi rôzne hry a úlohy, ktoré majú definovaný začiatok a koniec: napríklad: logické úlohy, puzzle, pexeso, bludiská, šachy
7. Spravíme dieťaťu rozvrh, ktorý bude dodržiavať – dieťa potrebuje vedieť, aká činnosť bude nasledovať. Rozvrh alebo plán dňa pomáhajú dieťaťu zorganizovať a lepšie rozložiť vlastnú pozornosť

Dôležité je si uvedomiť, že rovnako ako vieme dieťaťu pomôcť zlepšovať pozornosť tak môžeme prispieť k jej zhoršeniu.

Akadémia amerických pediatrov vo svojom rozsiahlom, dlhodobom výskume zistila, že časté pozeranie televízie alebo hranie počítačových hier negatívne vplýva na detskú pozornosť. Zistili, že nie je rozdiel či dieťa pozerá na televízor alebo hrá počítačové hry alebo hry na telefóne – neustále vystavovanie sa obrazovkám znižuje schopnosť pozornosti u detí.

Pediatri odporúčajú rodičom aby redukovali vystavovanie svojich detí obrazovkám na menej ako 2 hodiny denne.

K téme

Chcete schudnúť? Prečítajte si týchto 36 malých trikov!

K akým mužom vás to vždy ťahá a prečo? Pozrite sa na to podľa horoskopu