Čo robiť, ak došlo vo vzťahu k ochladeniu?

Po dlhodobom vzťahu k tomu často dochádza tak nejako samo o sebe. A hlavné v tej chvíli je neklopytnúť a neobracať sa späť. Ani utekať nemá zmysel. Proste v pokoji ujsť kúsok cesty od toho druhého, napríklad aj najbližšieho človeka k sebe samému.

Niečo sa stalo, niečo sa pretrhlo… Nie snáď neočakávane, pretože človek už vlastne prestal čokoľvek čakať. Ale aj bez ľútosti – a čo je obzvlášť udivujúce, aj bez akýchkoľvek emócií. Ako keby človeka zrazu poliala studená sprcha a nijako ho to neprekvapilo ani nezľakalo, skôr ho to povzbudzuje.

Ochladenie vo vzťahu

Nereaguje telo, nereaguje ani duša. Hovorí sa, že vlastné bremeno neťaží. No áno, práve že to vlastní – teraz už tomu človek rozumie dokonale. Nedá sa predsa donekonečna podporovať, chápať, povzbudzovať a odpúšťať. A je koniec koncov vôbec potrebné tomu druhému odpúšťať? Nech si ich taký aký je, je to jeho život. A ty máš zase svoj – ako náhle prekvapivý je toto pohľad!

Preto je také ľahké to prijať. Človek začína v pokoji premýšľať nad obyčajnými každodennými vecami, vníma svoj deň, svoje osobné potreby. Ten večný mrak nadutý do nohavíc, ktorý ťa dlhé mesiace všade sprevádzal, sa skrátka rozpustil. Tiež už sa s ním sotva dalo chodiť a večne na sebe ťahať zbytočný náklad.

Impulzom k premene môže paradoxne byť aj niečo pekné z partnerovej strany. Napriek tomu sa akoby v kontraste rozhoduješ odísť, pretože už jednoducho nemôžeš znášať tú hojdačku zbližovania a hneď zas odcudzovania. A ešte sa pritom tváriť, že všetko je OK.

Ale viniť, pokiaľ je to vôbec aktuálne, musíš iba seba. Alebo jednoducho nechať rozplynúť vo vzduchu všetko, čo si tak dlho držal vo vnútri: očakávania, strachy, pochybnosti i sny. Aj bláhovú túžbu cítiť toho druhého vedľa seba.

A tak si ideš po ulici, šliapeš do kaluží a nadýchaš sa slobody. Už dávno si necítil taký pokoj, dávno už ti nebolo tak dobre. Nemusíš si v hlave prehrávať scenáre možného alebo nemožného vývoja udalostí. Dážď kvapká, upokojuje, očisťuje…

Po dlhodobom vzťahu k tomu často dochádza tak nejako samo o sebe. A hlavné v tej chvíli je neobracať sa späť. Ani utekať nemá zmysel. Proste v pokoji ujsť kúsok cesty od toho druhého, napríklad aj najbližšieho človeka k sebe samému.

A dobre, že sa to stalo, že k tomu ochladeniu došlo. Človek má koniec koncov právo porozumieť konečne sám sebe a nielen partnerovým potrebám. Vzťah, vzťah… ale teraz už nič nie je potrebné.

Dokázať žiť ďalej, nachádzať to dobré v sebe aj v ľuďoch okolo seba. Len tak sa bez nejakých viditeľných príčin radovať z nového dňa. A treba si aj zaplakať a trochu všetkého, čo bolo, zaľutovať. Ale určite neľutovať, že to už minulo.

Zdroj: www.adaline.cz

K téme

Najväčšie žrúty elektriny: Už nevedie chladnička, najviac nás stojí jeden zlozvyk

Vďaka týmto cvikom predídete inkontinencii a posilníte panvové dno