Kríza stredného veku. Človek v hľadaní vlastného zmyslu

Kríza v sebe nesie možnosť zmeny. Rast a uzdravenie sú však možné iba vtedy, ak sa starého a prežilého dokážeme zbaviť.

Kríza stredného veku sa týka asi pätina ľudí. Čo ju charakterizuje? Psychická i fyzická únava, depresia, pocity vnútornej prázdnoty a sklamania, strata zmyslu života, absencia akýchkoľvek prianí, pocit úplnej samoty. Je to obdobie prázdnoty. V človeku dozrieva vedomie, že ako žil až doteraz, ďalej žiť nedokáže, ale inému spôsobu sa zatiaľ nenaučil. Stráca svoj doterajší svet, známy a dostupný.

Kríza stredného veku je obdobím prehodnotenia všetkých doterajších hodnôt, všetkého, čo sme doteraz dosiahli, hodnôt, o ktoré sa opieral náš svet. Je to obdobie hľadania a prijatia vlastného, individuálneho zmyslu života. Človek rekapituluje a prepadá pocitu, že mu život pretiekol medzi prstami. Súvisí to s istou stagnáciou. Deti opúšťajú domov, rodičia zostávajú sami. Život spomalí a prichádza tendencia premýšľať nad tým, čo sme dosiahli, čo sa nám podarilo, v čom sme zlyhali a v čom sa naše sny nesplnili.

Životné hodnoty, to sú sklony, túžby, spokojnosť, sklon k činnosti, snaha prežiť. Hodnotami osobného významu rozumieme úsilie o sebazáchovu, túžbu po moci, snahu byť uznávaný, ješitnosť. A konečne hodnotami zmyslu sú zmysluplný záujem o niečo, ochota a pripravenosť ku kontaktu s inými, erotická láska, sklony k tvorbe, záujmy, ideály a hľadanie niečoho absolútneho, rovnako ako uvedomelé úsilie slúžiť svetu okolo seba.

Toto rozdelenie nám uľahčí porozumieť, na ktoré z hodnôt kladie človek dôraz v rôznych etapách svojho života. Mladí ľudia si zmysel a kvalitu života predstavujú inak, než ľudia stredného a staršieho veku. V mladosti človek preberá hodnoty svojich rodičov, úplne a nekriticky preberá hodnoty spoločnosti, v ktorej sa pohybuje a snaží sa niekomu sa podobať, byť niekomu potrebný. Materiálny dostatok, zovňajšok, prestíž a umenie urobiť dojem, to sú základy, o ktoré sa opierajú hodnoty súčasných mladých ľudí: kariéra, rodina, peniaze.

Uprostred života však pred človekom vyvstane potreba porozumieť zmyslu svojej existencie a založiť ju na svojich vlastných, nie už na prejatých hodnotách. Práve uprostred života, v tomto bode „nula“ narazí človek na pochopenie nevyhnutnosti konca žitia a praje si zanechať po sebe stopu, pamäť, praje si niečo robiť a tvoriť nie „za“ niečo, ale „pre“ niečo, v mene niečoho. Práve toto prianie vedieť, že život nebol a nie je žiť nadarmo, núti človeka vojsť do pekla známeho pod názvom kríza stredného veku a vyjsť z neho v obnovenom stave. Aj keď jeho hodnoty samy o sebe môžu napodiv zostať rovnaké ako predtým. Rovnaká rodina, kariéra, peniaze… základy pre nich však už budú iné a inde.

Aby človek prežil toto ťažké krízové obdobie, môže sa určite obrátiť na psychológa, môže však tiež skúsiť hľadať sám dôvody svojej vlastnej existencie. V takom prípade je dobré vziať kus papiera a venovať jeden večer zoznámeniu so sebou samým.

Keď sa človek stredného veku pokúsi nahliadnuť sám do seba, dotknúť sa svojich citov a prianí a počúvať hlas svojho srdca, získa zároveň možnosť vidieť inak aj svet okolo. Nie nadarmo písal Saint Exupéry o tom, že najlepšie vidíme srdcom. „To najdôležitejšie je očiam neviditeľné“.

Tak teda cvičenie číslo 1: Narysujte úsečku, kde ľavý krajný bod bude narodením a pravý koncom vášho života. Vyznačte bod, kde sa cítite byť v prítomnej chvíli. Zamyslite sa nad tým, koľko už ste prežili a koľko podľa vás – čisto intuitívne – máte ešte pred sebou. Akou farbou vyfarbíte ľavý úsek úsečky a akú ten pravý? Vymyslite si pre každý bod na úsečke, vľavo, uprostred aj napravo, nejaké meno. Popíšte prídavnými menami dva úseky, ktoré ste vyznačili. Aký je váš vzťah k minulosti a aké nádeje chováte do budúcna?

Sústreďte sa teraz na bod uprostred. Je to váš bod „nula“. Miesto, kde sa nachádzate práve teraz. Odpovedzte si na otázky: v čom sa mi teraz darí? Aké životné aspekty, ktorý typ činnosti a aké vzťahy s okolitým svetom mi najviac vyhovujú ako osobnosti? Ako znie melódia môjho života? Ktorú pieseň by som si mohol spievať, aby som šiel večer spokojne spať a ráno aby som sa radoval z nového dňa? Aký spôsob života by bol pre mňa najvhodnejší, aby som šiel duševne hore? Aký spôsob života by som viedol, keby som si mohol stvoriť svet podľa svojho?

Cvičenie číslo 2: Predstavte si, že ste stretli vílu, ktorá vám sľúbila, že za pol roka bude váš vnútorný život i svet okolo taký, aké ich budete chcieť mať. Môžete zmeniť všetko, čo len chcete: svoje city, životné okolnosti atď. Urobte to hneď teraz, vypíšete to v priebehu desiatich minút.

Cvičenie číslo 3: Predstavte si, že váš život je román. Vy ste jeho autorom. Má vyjsť jeho druhé vydanie a vám sa dostalo možnosti knihu prepracovať. Aké zmeny by ste v nej urobili? Alebo by ste nechali všetko tak, ako to je?

Cvičenie číslo 4: Predstavte si sami seba za desať rokov. Popíšte, akým ste sa stali človekom, ako v tom veku budete cítiť a vnímať svoje telo, aký bude váš duševný stav. Budete uplynulých desiatich rokov ľutovať, alebo budete naopak hrdí na to, ako ste ich prežili?

Vieme o sebe mnohých, vieme veľa o svojich pravých životných hodnotách, ale často si to bojíme priznať, lebo by sme tým zodpovednosť za svoj vlastný život vložili na svoje ramená. Kríza stredného veku stavia človeka pred voľbu: prijať výzvu, stať sa autorom svojho života a niesť zodpovednosť za všetko, čo sa s nami deje a bude diať, na vlastných ramenách, alebo ju neprijať a aj naďalej spoliehať na niečie rady, žiť podľa niekým iným vytvorených pravidiel „správneho“ života a cítiť sa nespokojní, ukrivdení, nenaplnení. Trvanie krízy stredného veku priamo súvisí s touto voľbou.

S.Ripka

Zdroj: www.adaline.cz

K téme

Skvelá paradajková polievka s kuracím mäsom

Úžasne vláčny a ľahký kefírový mazanec