Pre čistenie organizmu sú zásadné 3 orgány. Viete ktoré a čo im najviac škodí?

Čo je všetko potrebné na čistenie organizmu? Filtrovať krv, roztriediť, čo je telu potrebné a čoho sa treba zbaviť, neúnavne a deň za dňom – to vedia naše obličky, pečeň i slezina. Preto by sme sa k týmto orgánom mali správať šetrnejšie.

Obličky: čo im škodí?

Začnime obličkami. Tento párový orgán s veľkosťou obyčajnej ľudskej päste filtruje a očisťuje krv, ktorá obličkami stále prúdi, a to v množstve 1,2 litra za minútu. Hlavný diel práce pritom odvádzajú obličkové klbká, glomeruly, ktoré zadržiavajú v krvi bielkoviny a prepúšťajú vodu, minerály a odpadové produkty látkovej výmeny. Fungujú ako filtre: dovnútra vchádza krv, von vychádza moč. Mnoho ľudí sa k svojim obličkám správa mierne povedané macošsky, čo dokladá aj štatistika – chronickými problémami s obličkami trpí každý desiaty obyvateľ našej planéty.

Napríklad v súvislosti s civilizačnými chorobami bývajú najviac skloňované srdcový infarkt či mozgová mŕtvica, nesmieme ale zabúdať aj na poškodenie ciev, a tým aj obličiek, ktorých funkcie sú na bohatom cievnom zásobení úplne závislé. Keď sa totiž drobné cievky v obličkách začnú zužovať a krv do obličiek nemôže prúdiť, zhoršuje sa filtrácia krvi. Tým je vlastne oblička, hlavná čistička telesných odpadov, postupne vyradená z prevádzky a splodiny metabolizmu sa začnú v tele hromadiť. Dochádza tak k postupnému znižovaniu funkcie obličiek. „V Česku žije odhadom 1 milión ľudí s ochorením obličiek a približne 10 tisíc ľudí, ktorí potrebujú náhradu funkcie obličiek. Z nich asi 1/3 má transplantovanú obličku a 2/3 podstupujú dialýzu,“ uvádza primár hemodialyzačného strediska NephroCare v Prahe-Krči MUDr. Peter Táborský.

Z odborného hľadiska žiadna nárazová očista obličiek nie je možná. „Príroda má všeobecne zo všetkého najradšej dlhodobo vyrovnané hodnoty, rovnovážny stav s minimálnymi výkyvmi. To sa dá dosiahnuť iba pravidelnosťou, dodržiavaním rozumnej diéty a dostatočného príjmu tekutín,“ hovorí primár Táborský. Funkčná kapacita našich orgánov sa podľa jeho slov vyvinula v závislosti od potrieb našich predkov.

„Pračlovek mal mäso, len keď niečo ulovil, mliečne výrobky nepoznal vôbec. Soľ bola naozaj nad zlato a jej spotreba v porovnaní s dneškom minimálna. Dnes je mäso voľne dostupné v chladiacich boxoch supermarketov a väčšina hotových potravín je presolená. Ak dnes majú obličky vylúčiť odpadové látky vzniknuté z 200 gramov bielkovín každý deň ak tomu ešte 20 gramov kuchynskej soli, je to, ako by sme nejaký stroj nútili trvalo pracovať na 150 percent plánovaného výkonu a potom sa čudovali, že začína vynechávať,“ vysvetľuje lekár. Ďalším zlozvykom je nedostatočný príjem tekutín. „To je, akoby sme ten stroj ešte navyše zabúdali namazať,“ dodáva špecialista.

Čo pomôže obličkám? Menej soli aj bielkovín

„Obličkam najviac pomôže, ak budeme udržiavať denný príjem bielkovín v gramoch v závislosti na hodnote našej telesnej hmotnosti v kilogramoch; Ak vážim 70 kilogramov, nemal by som jesť viac ako 70 gramov bielkovín za deň. Príjem soli by nemal prekročiť 8 gramov za deň. Tu si treba povedať, že toto nie je žiadna liečebná diéta, ale iba odporúčania týkajúce sa zdravej výživy, teda ako by sa mal zdravý človek stravovať, aby mu obličky vydržali čo najdlhšie funkčné. Keď k tomu pridáme udržanie ideálnej telesnej hmotnosti a príjem tekutín okolo 2,5 litra každý deň, je to asi všetko, čo naše obličky potrebujú,“ hovorí primár Táborský. Celý problém je podľa jeho slov v kvantite, nie v kvalite.

Väčšina ľudí by rada počula, že majú vynechať napríklad zemiaky alebo údené mäso a tým je všetko vyriešené. V tom to ale nie je. Jesť môžeme principiálne všetko, ale vo väčšine prípadov v podstatne menšom množstve, než sme zvyknutí. Problémom môže byť odhad množstva. Väčšina ľudí povie: ‚Ja si nič na tanieri neprisoľujem, tak čo mám robiť?“ Problém soli však nie je v prisoľovaní hotového pokrmu (tým prijímame sotva 15 % zo všetkej soli), ale konzumácia veľkého množstva priemyselne spracovaných (= presolených) potravín. V diéte ide vlastne o jeden jediný krok – ak znížime množstvo bielkovín na polovicu, znížime na polovicu aj príjem soli. Najviac sú solené práve bielkovinové potraviny, mliečne a mäsové výrobky, syry, salámy, paštéty, šaláty a tak ďalej. Veľa soli je aj v rôznych dochucovadlách, instantných zmesiach, omáčkach či koreniach,“ vymenováva lekár.

Ľadvinám škodí aj nedostatok spánku

Podľa štúdie, ktorú nedávno uskutočnili vedci z bostonskej Brigham and Women’s Hospital, môže nedostatok spánku rapídne urýchliť poškodenie obličiek. Tím pod vedením doktora Ciarana McMullana zhromaždil údaje od viac ako 4200 žien. Počas 11 rokov boli sledované ich spánkové zvyky a najmenej dvakrát za túto dobu im boli merané funkcie obličiek. Ženy, ktoré počas trvania štúdie spali päť a menej hodín, mali o 65 % vyššie riziko poškodenia obličiek oproti ženám, ktoré v noci naspali sedem a viac hodín. „Výsledky výskumu nás veľmi znepokojili, pretože doba spánku sa v posledných dvadsiatich rokoch všeobecne veľmi znížila, v priemere na 6,5 hodiny,“ hovorí Dr. McMullan. Vedci zatiaľ nepotvrdili, či dlhšia doba spánku zaručuje lepšie zdravie obličiek a zvráti proces ich poškodenia; pre potvrdenie sú potrebné ďalšie sledovanie a výskumy.

Čo škodí pečeni?

Najväčším orgánom nachádzajúcim sa v dutine brušnej je pečeň. Sú centrálnym orgánom látkovej výmeny a oplývajú úžasnou schopnosťou regenerácie. Sú kľúčové pre konečnú fázu trávenia potravy a jej látkovej a energetickej premeny. V pečeni prebieha syntéza dôležitých bielkovín a faktorov zrážania krvi, vznikajú tu hormóny dôležité pre vodné a minerálne hospodárstvo.

Pečeň je veľmi dôležitým detoxikačným orgánom. Ich základnými jednotkami sú bunky zvané hepatocyty. Tie, zjednodušene povedané, premieňajú jeden typ molekúl na iný, čím regulujú energetickú rovnováhu. Okrem iného udržujú hladinu glukózy na vyrovnanej línii – zamestnávajú desiatky enzýmov, ktoré sa alternatívne „zapínajú“ či „vypínajú“ v závislosti od stúpajúcej a klesajúcej hladiny glukózy v krvi. V pečeni sa tiež rozkladá veľké množstvo mastných kyselín, ktoré sú vo forme acetoacetátu vyplavené do krvi, odkiaľ prechádzajú do tkanív.

Medzi najčastejšie ochorenia pečene patria vírusové zápaly (hepatitídy). Zápal je akútny (hepatitída typu A) alebo – v prípade hepatitídy typu B alebo C – prechádza do chronicity: vírus sa v pečeňových bunkách množí a tieto bunky sú imunitným systémom ničené. Ak nie je príčina chronického poškodenia pečene včas odhalená a liečená, rozvíja sa cirhóza. Menej často sa dá ochorieť autoimunitne podmienenou cirhózou pečene. Dochádza k nej vtedy, keď sú pečeňové bunky rozoznávané ako cudzie a sú ničené imunitnými bunkami,“ hovorí MUDr. Jiřina Hobstová, CSc., z Internej kliniky 2. LF UK a FN Motol v Prahe.

Najmä ženy stredného veku podľa jej slov môžu trpieť primárnou biliárnou cirhózou – poruchou, pri ktorej dochádza k postihnutiu žlčovodov a porušenému odtoku žlče z pečene. Ak je liečba zahájená neskoro, nič už postup choroby nezastaví a po niekoľkých rokoch je nutná transplantácia pečene. Častou príčinou chronického zápalu pečene vedúceho k ich obmedzenej funkcii či k neskoršej úplnej nefunkčnosti je dlhodobá pravidelná konzumácia alkoholu.

Čo potrebuje slezina?

Slezina bola dlho považovaná za záhadný orgán. Dávni lekári sa domnievali, že je domovom emócií, ale že pre nás nie je až taká dôležitá. Až s rozmachom vyšetrovacích metód v 20. storočí mohli byť odkryté všetky jej funkcie. Slezina má približne rovnakú veľkosť ako obličky, na povrchu je fialová a má tvar kávového zrna. Pod mikroskopom uvidíte v slezine trámčitú sieť ciev, ktorá je miestami prerušená klbkami lymfatického tkaniva. Vnútro tvorí červená a biela hubovitá dreň. Hlavnou funkciou sleziny je triedenie zdravých a poškodených červených krviniek. Tie poškodené sa zachytia v červenej dreni a zanikajú. Pre ľudský plod je slezina orgánom krvotvorby. Biela dreň sa v spolupráci s bielymi krvinkami podieľa na tvorbe protilátok, a tak hrá významnú úlohu v obranyschopnosti organizmu.

Slezina môže byť akútne poškodená v dôsledku úrazu, dlhodobo vplyvom stresu a nezodpovedného životného štýlu. Vplyvom stresových hormónov prebiehajú v bunkách sleziny biochemické zmeny, ktoré sa prejavujú zníženou imunitou. Slezine nerobí dobre príliš veľké množstvo jedla, nepravidelná strava ani konzumácia mliečnych výrobkov. Ak je funkcia sleziny oslabená, dostavujú sa po čase tráviace problémy, alergie, znížená odolnosť,“ objasňuje prednosta Kliniky hepatogastroenterológie IKEM v Prahe prof. MUDr. Julius Špičák, CSc.

Poranenie sleziny býva sprevádzané závažným krvácaním. Pri „otrave krvi“ sa slezina aktivuje, niekoľkonásobne zväčší svoju veľkosť a stráca štruktúru – mení sa na septickú slezinu. „Slezina sa tiež zväčšuje pri hromadení krvi a niektorých poruchách krvotvorby, napríklad pri leukémii či Hodgkinovom syndróme, alebo pri cirhóze pečene,“ vysvetľuje profesor Špičák. Zväčšená slezina o sebe môže dať vedieť v podobe porúch trávenia, bolestí, nadúvania, zápchy či veľkej únavy.

Pravidelnosť prospieva aj slezine

Slezinu je síce možné v prípade ťažkostí alebo po úraze operatívne odstrániť, pre naše zdravie je však samozrejme oveľa výhodnejšie, ak k tomu nemusí dôjsť. Ako môžeme posilniť zdravie našej sleziny – a tým aj celého organizmu? Dôležitý je zdravý životný štýl, pravidelná životospráva a žiadne veľké excesy. Slezine neprospieva príliš veľké množstvo výrobkov z bielej múky ani príliš častá konzumácia mlieka. Prospievajú jej naopak strukoviny (predovšetkým fazuľa), dočervena sfarbené plody (jahody, maliny, čerešne, marhule), vhodná je varená mrkva, tekvica či kukurica. Výborná je tmavá ryža, pohánka alebo amarant, vítané sú morské plody. Očistnú funkciu plní aj korenie (kôpor, rozmarín, šalvia).
Čo ešte môžete urobiť pre zdravie obličiek?

Nechajte sa včas vyšetriť

Najjednoduchšie je zájsť k praktickému lekárovi, eventuálne priamo do laboratória. Moč sa vyšetruje na prítomnosť bielkovín a krv na prítomnosť kreatinínu.

Užívajte menej liekov proti bolesti

Analgetiká sú pre obličky doslova časovanou bombou. Než ich užijete, dobre si rozmyslite, či neexistuje iná cesta, ktorá nás zbaví bolesti.

Prestaňte fajčiť

Fajčenie síce poškodzuje hlavne dýchacie cesty, rovnakou mierou sa však podieľa aj na deštrukcii cievneho systému. Keďže cievy zásobujú aj obličky, porucha sa prejaví aj tu.

Žiadne drogy

Dlhodobé požívanie alkoholu a iných drog pomaly, ale určite vedie k deštrukcii obličiek.

Pozor na prevodnenie

Aj príjem príliš veľkého množstva vody môže byť komplikáciou. Poškodené obličky nemusia prijatú vodu správne vylúčiť, čo sa potom môže prejaviť opuchmi alebo dýchavičnosťou. Dochádza k zníženiu hladiny sodíka, objavujú sa bolesti hlavy, vyšší krvný tlak a nevoľnosť či zvracanie. Ideálne množstvo vody je 2,5 litra denne. Iba pri veľkých stratách (extrémne horúčavy) sa odporúča viac.

Dajte slovo bylinkám

„Medzi základné byliny, ktoré sú bežne používané pre svoje očistné účinky, patrí napríklad pýr, lopúch, machina, štetka planá, žihľava, púpava či rebríček. Dôležitú úlohu hrajú pri cielenej očiste organizmu tinktúry z púčikov rastlín, takzvaná gemmoterapeutika. Najviac využívané sú tinktúry z brezy, jaseňa a buku,“ uvádza Mgr. Jarmila Podhorná, ktorá sa účinkami bylín dlhodobo zaoberá. Nezabudnite na petržlen. Koreň aj vňať pôsobí močopudne – pomáha tak vyhnať z tela toxíny.

Dajte si lymfodrenáž

Je to dobrá cesta vedúca k prečisteniu organizmu. Zlepšený tok lymfy je sprevádzaný častejším močením, pretože prebytočné toxíny musia z tela niekde von. Lymfodrenáž je vhodná pre úplne zdravých jedincov.

Súčasný životný štýl a nedostatok pohybu spôsobuje, že máme v pečeni zakonzervované veľké množstvo škodlivín. To sťažuje tok krvi privádzajúci pečeňovými tepnami kyslík, a predovšetkým bráni prúdeniu krvi v portálnej žile, ktorá z črevného traktu prináša výživné látky. Dôsledkom toho časť krvi, ktorá neprejde portálnou žilou, prúdi okľukou a dochádza k zväčšeniu sleziny, hromadeniu v žilovom systéme pankreasu alebo hromadeniu v žalúdočných žilách črevného traktu. To vedie k mnohým ďalším problémom. V pečeni, ktorá nemôžu regenerovať a my im nedáme túto možnosť úpravou stravy, pohybom či detoxikačnou kúrou, klesá obsah žlčových kyselín a vylučuje sa viac cholesterolu a tukov. Tvorí sa emulzia, ktorá postupne tvrdne a cholesterol v nej kryštalizuje. Ďalej sa pečeň tlakom vzniknutých tvrdých a kašovitých komponentov rozťahuje a silne tlačí na okolité tkanivá a orgány, ktoré tým trpia a narúšajú ich činnosť. (Zdroj: www.vírusova-hepatitída.sk/aktualne/-1283)

Zdroj: www.mojezdravi.cz

K téme

Auto už len pre mladých. Chystá sa veľká zmena. Dôchodcovia v Česku budú odovzdávať vodičáky

Ako jablčný ocot prispieva k lepšiemu zdraviu a mladistvému vzhľadu?