Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Ako deti naučiť uvedomovať si hodnotu toho, čo majú. Aká je správna výchova k vďačnosti?

reklama:
Ako deti naučiť uvedomovať si hodnotu toho, čo majú. Aká je správna výchova k vďačnosti?
Ako deti naučiť uvedomovať si hodnotu toho, čo majú. Aká je správna výchova k vďačnosti? Foto: freepik.com

Vďačnosť je jedným zo základných rysov šťastného človeka. Ako ale v našom materialistickom svete vychovať vďačné dieťa? Vďačnosť nie je niečo, s čím sa človek rodí, túto schopnosť treba do neho vložiť, pestovať ju a rozvíjať. Pričom trvať na obvyklom „prosím“ a „ďakujem“ je naozaj málo.

Vďačnosť je schopnosť vážiť si to, čo človek má. Aby sme dieťaťu túto vlastnosť vštepili, je nevyhnutné, aby videlo náš príklad, aby si mohlo uvedomiť, ako my sami dávame vďačnosť najavo – partnerovi, svojim rodičom, ľuďom, ktorí nám nejako pomôžu, lekárom alebo napríklad vodičovi autobusu, ktorý počkal, než dobehneme a nezavrel nám dvere pred nosom. Rozvíjať vďačnosť u dieťaťa nám môžu pomôcť nasledujúce cvičenia.

Dary tohto dňa

Každý deň, je vcelku jedno, v ktorú dennú dobu, sa posaďte vedľa dieťaťa a vypočítavajte spoločne dary tohto dňa: pekné chvíle, udalosti, dojmy, za ktoré ste vďační. Môžu to tiež byť ľudia, hry, pohostenie – čokoľvek. Hlavné je naučiť sa pozerať sa na to, čo sa nám prihodí alebo čo nás stretne, ako na dar. Môžete si dokonca založiť „denník vďačnosti“. Snažte sa urobiť to formou pre dieťa príťažlivou a zábavnou.

Deň konania dobra

Je to jeden deň v mesiaci, keď vy a vaše deti budete robiť niečo užitočné pre iných – upratovanie chodníka pred domom, zber vecí pre charitu, nákup krmiva pre zvierací útulok. Deťom to pomáha uvedomiť si, že príjemné môže byť nielen branie, nielen dostávanie, ale aj dávanie. Toto vedomie je veľmi dôležitou súčasťou vďačnosti.

Pamätáš…

Pekné chvíle je dobré si zafixovať. Keď spomínate na pekné chvíle prežitého dňa, hovorte: „Pamätáš, ako sa ti páčilo, keď…“, „Ako si bol hrozne rád, keď…“, „Ako si bola šťastná, keď…“ Dokonca aj situáciu negatívnu môžete využiť ako dôvod k vďačnosti, keď ste napríklad uvarili niečo, čo dieťa nechcelo jesť: „Ako je dobre, že ťa nenútim, aby si jedol, čo nemáš rád! Ako dobre, že teraz už viem, že ti to nechutí!“

Si môj pomocník

Keď toto deťom hovoríte, uvedomujú si, že si ich vážite, že ich pomoc má význam a dôležitosť. Podporujete tým ich sebavedomie. A budú pomáhať a snažiť sa pomáhať o to viac.

Je pekné, ako sa vieš starať

Súčasťou schopnosti byť vďačný je aj schopnosť starať sa o iných. Aj keď dieťa robí niečo úplne rutinné, napríklad keď si uprace svoje hračky alebo svoj tanierik odnesie po jedle do kuchynského drezu, povedzte: „Si hodný, že sa snažíš mamičke pomôcť!“ A samozrejme nikdy nezabudnite poďakovať. Pochváliť dieťa a utvrdzovať ich v myšlienke, že je pozorné, zodpovedné a starostlivé, a že ich za to máte rada, je veľmi dôležité.

Podeliť sa s inými

To, čo matky dávno pochopili zo svojej skúsenosti, svojim srdcom, potvrdili aj vedecké výskumy: malé deti sú šťastné, keď môžu niekoho pohostiť alebo sa s niekým o niečo rozdeliť. Najväčšiu radosť im urobí, keď dajú darček, ktorý je drahý aj im samotným, pretože ho vyrobili vlastnými rukami alebo ho zaobstarali za našetrené peniaze. V skutočnosti je možné darovať aj vľúdne slová. Podeliť sa deti môžu o nejakú dobrotu alebo hračky. Vašou úlohou je strážiť, aby k tomu dochádzalo úplne vedome a aspoň raz denne.

To sme mali šťastie

V každú vhodnú dennú chvíľu pripomínajte, aké šťastie máte – už len štyri dni zostávajú do víkendu, na nohách máte krásne a pohodlné topánočky, v kaviarni ste našli voľný stolček a dali si výbornú zmrzlinu.

To je skvelé, však?

Toto cvičenie sa tomu predchádzajúcemu podobá, ale kvôli pestrosti a vyhnutiu sa stereotypu je skrátka dobre niekedy obmeniť vetu, ktorú použijeme. „To je pekné, keď takto všetci spolu obedujeme, však?“, alebo „To je super, že máme čas sa chvíľu povaľovať v posteli, však?“, alebo „To je prima, že sa môžeme rozprávať o tom, čo nás napadlo a čo si myslíme, však?“

Šťastie nie je dôsledkom toho, že dostaneme niečo, čo nemáme, je to uznanie hodnoty toho, čo máme. Treba si uvedomiť, že deti, najmä tie menšie, nemôžu chápať, koľko vášho úsilia stojí ich pohodlie a radostné detstvo. Avšak ak budete s nimi pravidelne nacvičovať schopnosť vidieť a vážiť si to, čo majú, určite sa postupne naučia oceniť aj vašu rodičovskú prácu a všetko, čo ich obklopuje.

Zdroj: www.adaline.cz

reklama:
Bezplatný email raz týždenne s novinkami zo Zivotsdetmi.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Najčítanejšie za 24 hodín

Monika Rybárová
Autor Dátum 22. januára 2024

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zivotsdetmi.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.