Ako pristupovať k malým „nejedlíkom“? Tresty za nejedenie budia dojem, že jedlo je stres a drina

„To, kedy sa jej, určuje rodič. Na dieťati je, koľko toho zje. Množstvu zjedeného jedla sa nevypláca venovať prílišnej pozornosti,“ hovorí psychologička Pavla Koucká, s ktorou sme sa rozprávali o tom, ako pristupovať k malým nejedlíkom.

Deti, ktoré jedia málo alebo konzumujú iba určité typy jedál, sú často zdrojom trápenia rodičov. Tí sa obávajú, že dieťa nebude dostatočne vyživené, prestane rásť, nebude mať dosť energie… Kedy majú rodičia svoje obavy konzultovať s detským lekárom a prípadne s psychológom či terapeutom?

S lekárom by som odporučila riešiť situáciu v momente, keď dieťa zaostáva v raste, je nezdravo vychudnuté, nemá energiu, často zvracia, bolí ho bruško alebo sa objavujú ďalšie zdravotné problémy. S detským psychológom potom môže byť užitočné riešiť obavy z určitých jedál, úzkosti, veľkú vyberavosť či prípady, keď dieťa rodiča jedlom vydiera: „Ak mi nepustíte rozprávku, nebudem jesť.”

Ako môžu rodičia rozpoznať, či je za odmietaním jedla skrytý emočný problém?

Veľké emócie všeobecne znižujú chuť do jedla. Keď niečo intenzívne prežívame, nemáme náladu sústrediť sa na potravu. Aktuálne silné emócie bývajú na dieťati spravidla dobre čitateľné. Horšie to môže byť napríklad s chronickými smútkami či strachmi, ktoré dieťa nechce priznať. Typicky keď je nepohoda v rodine, rodičia sa hádajú alebo sa ich partnerstvo dokonca rozpadá. Dieťa v takej situácii buď celkom obyčajne nemá chuť a myšlienky na jedlo, alebo, a to môže byť ešte horšie: sa (nevedome) snaží spojiť rodičov tým, že o neho budú mať spoločne starosť, spoločne budú riešiť jeho zdravie.

Ako si vysvetľujete fakt, že niektoré deti ochutnávajú rôzne jedlá a iné deti, obzvlášť tie predškolské, sú ochotné jesť napríklad iba suché rožky a cestoviny?

Súvisí to s tendenciou vyhľadávať nové. Niektorí ľudia, veľkí či malí, sa radi vrhajú do dobrodružstva, ochutnávajú neznáme potraviny, túžia precestovať svet. A iní sú konzervatívnejší či celkom konzervatívni. Je im dobre v domácej kotline, prečo by niekam jazdili, prečo by niekoho nového spoznávali a ochutnávali neznáme. Inak jedlo je mocný nástroj na ovládanie dospelých. My rodičia máme prirodzene potrebu svoje deti živiť a sme ochotní pre to všeličo urobiť. A to sa dá ľahko zneužiť.

Rodičia „nejedlíkov“ svoje deti častokrát do jedla nútia, alebo deťom za zjedenie jedla ponúkajú určité odmeny, alebo za nezjedenie pokrmu naopak trest, napríklad zákaz televízie. Je tento prístup správny?

Jedlo by nám malo prinášať ľúbe pocity, ale keď za ne odmeňujeme či za nezjedenie trestáme, naznačujeme, že to tak nie je, že jedlo je drina a stres. A to je škoda, dieťa si nerozvíja zdravý vzťah k jedlu, radosť z neho.

Aký prístup je podľa vás naopak najúčinnejší?

Účinné a dobré je, keď my sami máme zdravý vzťah k jedlu. Jeme pestro a radi, radi jeme spoločne s dieťaťom, stolujeme. Jedlo nenútime, ponúkame. Vhodné tiež je, keď dieťa medzi jedlami stačí vyhladnúť. Hodí sa, keď jedlo aj pekne vonia a je naň pekný pohľad – deti majú rady jedlo farebné, upravené, na peknom tanieriku. Niektoré deti dobre reagujú na hravosť: napríklad keď na chlieb umiestnime uhorku, papriku a paradajku do tvaru smajlíka. Tiež deťom dosť záleží na štruktúre – jedno sa najradšej zahryzne do celej broskyne, ďalšia ju chce pokrájanú na kúsky a tretia preferuje pyré. To môžeme využiť pri ponúkaní novej potraviny, novej chute. Pokiaľ dieťa novú potravinu odmietne, vypláca sa to chvíľu nechať byť, a po čase ju ponúknuť znova, v inej forme, inej úprave či kombinácii. Inak platí taká všeobecná zásada, že to, kedy sa jej, určuje rodič, na dieťati je, koľko toho zje. Nevypláca sa venovať veľa pozornosti tomu, koľko a čoho dieťa je. Dbáme na to, aby sa dieťa medzi jedlami nenapchalo sladkosťami a tiež na to, aby dostatočne pilo.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Toto všetko zvládnu bylinky. Zafarbia, oživia a zabránia padaniu vlasov!

Kurie oko vie potrápiť, ale zbaviť sa ho nie je nijak ťažké. Ako na to?