Čo všetko potrebujete pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa?

Pokiaľ čakáte bábätko alebo už máte doma novorodeniatko, nenechajte sa zlákať širokou ponukou všelijakých pomôcok, ktoré mnohokrát psychomotorickému vývoju dieťaťa viac škodia, než pomáhajú.

Farebné hrazdičky s veselými hračkami, na prvý pohľad pohodlné a užitočné lehátka s vibráciou, sedátka alebo dokonca chodítka, ktorých je plný internet. A hociktorý rodič začne tápať: Budeme to potrebovať? Neochudobním svoje bábätko, keď niečo z toho nekúpim? Poďme si zhrnúť, ako to s podobnými pomôckami „na podporu vývoja“ je a na čo si dať pozor.

Psychomotorický vývoj sa nesnažte uponáhľať

Pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa je dôležité, aby si postupne prešlo všetkými vývojovými fázami. Tie by na seba mali nadväzovať a mali by prísť plus mínus v určitom veku. Treba však mať neustále na pamäti, že každé dieťa je jedinečné – niektoré je aktívnejšie a rýchlejšie, iné opatrnejšie a váhavejšie a nové zručnosti mu trvajú dlhšie. Nie je preto treba hneď panikáriť, keď sa vaše bábätko ešte nepretáča, zatiaľ čo rovnako staré deti kamarátok áno.

Postupnosť vývoja dieťaťa

• Otáčanie sa z chrbta na bok a na bruško (orientačne 4. mesiac)
  Pasenie koníčkov a druhé vzpriamenie na natiahnutých dlaniach (orientačne 6. mesiac)
  Podstrčenie kolienok a perovanie na štyroch, možné plazenie, možný bočný sed (orientačne 7.–8. mesiac)
  Lezenie a stoj pri nábytku, veľmi často prichádza v podobný čas (orientačne 8.–9. mesiac)
  Až teraz sed! Buď si dieťa zo stoja sadne, alebo sa z bočného sedu vyhupne do priameho.
  „Kvadrupedálna chôdza“ – úkroky do strán okolo nábytku (orientačne 11.-12. mesiac)

Hrazdička: užitočná len do 3. mesiaca

Farebná deka s roztomilými motívmi a na nej hrazdička, na ktorej sa hojdá niekoľko rozkošných predmetov, ktoré po dotyku vyludzujú zvuky… Hrazdička býva jednou z prvých hračiek-pomôcok, s ktorými bábätko príde do styku. Môžete pod ňu pokladať aj novorodenca. Hrazdička u bábätiek podporuje vývoj dotyku a motorickej koordinácie a všeobecne stimuluje vývoj. To je pravda. Dieťa najprv (v 1. mesiaci) vstrebáva vizuálne vnemy (pokiaľ na ne dokáže zaostriť), potom (cca v 2. mesiaci) sa náhodným šermovaním ručičiek dotkne visiacich predmetov, ktoré vydajú zvuk. Vďaka tomu automaticky pochopí princíp „akcie – reakcie“, skúša to znova a znova a baví ho to. Tým trénuje súhru oko – ruka – predmet. Teda okom vidí ruku, ktorou vedome hýbe, až sa dotkne hračky, ktorú uchopí.

Vo chvíli, keď sa toto naučia, by mala prísť ďalšia fáza, a tou je „ochutnanie“ – dieťa by malo hračky začať dávať do pusinky, pretože bábätká objavujú svet nielen rukami, ale aj ústami. A so zavesenými hračkami nastáva komplikácia. V tomto okamihu (okolo 2. – 3. mesiaca) preto končí užitočnosť hrazdičky, ktorá dieťaťu neumožňuje ochutnávať ani ho nemotivuje k pretáčaniu z chrbta na bok, čo je dôležitá vývojová fáza. V 3. mesiaci by sa bábätko malo zaujímať o veci, ktoré ležia vedľa neho. Tým, že otočí hlavu a vidí predmet, vykoná pohyb, ktorý ho posilní. Hračka ho zaujme, bude sa jej chcieť dotknúť a vziať si ju do ruky. Musí zaťať brušné svaly a pritiahnuť nohy k brušku, zapojiť šikmé brušné svaly a preguľiť sa na bok. Teda vykoná ďalšie pohyby, ktoré ho posilnia. V treťom mesiaci sa preto odporúča zložiť hrazdičku a nechať dieťaťu len hraciu deku pod ním a obklopiť ho primeraným množstvom do ruky šikovných a ľahkých hračiek, a tým podporovať jeho snahu sa k nim otočiť, uchopiť ich a „ochutnať“.

Pokiaľ bábätko aj naďalej občas na kratší čas položíte pod hrazdičku, je to v poriadku, len dbajte na to, aby malo dostatok vnemov okolo seba, a bolo tak motivované k ďalšiemu vývojovému kroku.

Lehátko: strážte si čas

Lehátko nie je nepriateľ, ak je používané so zdravým rozumom. Je to dobrý pomocník, keď si mamička potrebuje odskočiť a nechce bábätko len tak niekde nechať ležať, a tiež spojenec pri podávaní prvých príkrmov, keď dieťa ešte nesedí. V lehátku je totiž v tzv. pololehe, čo nie je nežiaduci pasívny sed.

Pokiaľ ale bude dieťa v lehátku dlho a často, tak nielenže nič nerobí (netrénuje svaly a vývoj sa neposúva), ale pretože sa po chvíli začne nudiť, priťahuje sa dopredu – vystrkuje bradičku a predsúva celú hlavu k brušku. Tým posilňuje hlavne priame brušné svaly, ktoré by rozhodne nemali byť v dominancii oproti šikmým, ktoré sú veľmi potrebné pre budúci vývoj, aktuálne napríklad na otočenie z chrbta na bruško. Lehátkom tiež dieťaťu servírujete pekný výhľad, pohodlne si sedí a pozoruje. Lenže prečo by ho potom malo baviť namáhavo sa búchať na brušku? A v tom je začarovaný kruh. Rodič potom podľahne bábätku a robí len to, čo sa mu páči.

Lehátka sú tiež často vyrábané s vibráciou – tá má bábätko upokojovať a pomáhať s bolesťami bruška. Lenže vibrácie sú neprirodzené, mozoček bábätka sa trasie, čo pre neho nielenže nie je vôbec dobré, ale môže to dráždiť nervovú sústavu. S lehátkom teda opatrne, berte ho skôr ako skvelého pomocníka, nie ako pevnú súčasť denného režimu bábätka.

Sedátko: nezdravý pasívny sed

Sed je u detí vyvrcholením dlhého vývoja. Keď sa bábätko naučí pásť koníky a vzpriamiť sa na natiahnutých dlaniach, začne postupne pérovať a podstrkávať kolienka pod seba, čím sa prepracuje až k dôležitému lezeniu. Táto aktivita je zásadná pre vývoj mozgu aj tela. Dieťa sa učí koordinovať pohyby, prepája mozgové hemisféry atď. Sedieť by malo až v čase, keď sa posadí samo (=kedy je na to jeho telo pripravené a posilnené). A to často býva až po tom, čo sa postaví (nepleťme si klasický sed s tzv. bočným sedom, kedy dieťa sedí na boku a podopiera sa rukou – ten prichádza skôr).

Pokiaľ je dieťa umelo, neprirodzene posadzované skôr, stratí motiváciu k rozvoju lezenia, postaveniu sa ak chôdzi okolo nábytku. Má nedostatočne posilnené svaly chrbticového korzetu, hrbí sa a trpí aj kvalita sedu. Z neposilneného telíčka väčšinou vznikajú ďalšie problémy, ktoré sa na seba nabaľujú (napr. vpadnuté členky pri následnej chôdzi). Preto umelo podporený vzpriamený sed, či už v sedadle, alebo na gauči s podporou vankúšov, nie je z dlhodobého hľadiska vhodný, hoci sa deťom tento rozhľad páči.

Občasný sed na kolenách pri obliekaní či kŕmení je ale v poriadku, je navyše spojený s aktivitou, kedy sa bábätko zapája do diania okolo seba a posilňuje telíčko. Nie je ideálne na klin posadzovať mesačného novorodenca, ale u niekoľkomesačných detí sa nebojte.

Vrchol v pomôckach: chodítko

Po cca 4 mesiacoch lezenia a obchádzania nábytku je dieťa dostatočne spevnené, aby sa udržalo v stoji na nohách, a má vytvorené prehnutie v oblasti bedrovej chrbtice (na to má vplyv predovšetkým zapojenie hlbokého chrbtového svalstva). Na kompenzáciu prehnutia chrbtice v oblasti krku a bedier potom slúži tzv. hrudná kyfóza. Prirodzené zakrivenie dodáva chrbtici pružnosť a značí správny rozvoj svalov. Dieťa potom môže smelo vyraziť „do neznáma“ a chodiť. Veľmi orientačne k tomu dochádza okolo 12. až 13. mesiaca, ale pokojne aj „až“ v 18 mesiacoch. Chôdzu dieťa začína trénovať stavaním sa okolo nábytku. Najprv stoja na špičkách a krútia prstíky. To je normálne, po pár dňoch/týždňoch sa začne stavať na celé plosky.

Pokiaľ dieťaťu „pomáhate“ pasívnym chodítkom, vo väčšine prípadov plosky nevyužíva a opiera sa stále len o špičky alebo časť chodidiel, čo nie je dobré. Zároveň je pre vývoj nevyhnutné, aby sa spevnil trup a chrbtica nevybočovala. Spevňovaniu trupu napomáha práve spomínané obchádzanie nábytku. Chodítko, ktoré umelo podporuje „chôdzu“ dopredu, toto neumožňuje. Dochádza navyše k značnému tlaku na bedrá, ktoré sú stále vo vývine. Pokiaľ je dieťa v pasívnom chodítku skôr, než sa samo postaví a obchádza nábytok, zle sa mu formuje kostná hmota pri bedre a hrozí tak dysplázia a dislokácia bedier.

Trošku iný prípad je chodítko aktívne, v ktorom dieťa nie je posadené, ale tlačí ho pred sebou, a to mu tak poskytuje oporu v začiatkoch chôdze. Psychomotorickému vývoju síce nijako neškodí, napriek tomu sa príliš neodporúča – dieťa sa naučí na oporu spoliehať, bude sa báť pustiť a vyraziť samo, a tým pádom mu bude dlhšie trvať, než začne „normálne“ chodiť (rovnako ako keď ho budete vodiť za ruky) . Chodítko teda nijako neurýchli ani nepodporí vývoj správnej chôdze, je to skôr len taká „cumlík“.

Ak používate občas a na rozumnú dobu niektorú zo spomínaných pomôcok, bábätku tým neublížite. Dávajte si však pozor, aby ich časté a dlhodobé užívanie nenarušilo vývoj dieťaťa a do budúcnosti mu nespôsobilo zdravotné problémy (napríklad s chodidlami), bolesti chrbta a platničiek či nesprávne držanie tela. Ak máte pochybnosti o správnom vývoji svojho dieťaťa, poraďte sa s pediatrom, ktorý navrhne prípadný ďalší postup.

Zdroj: www.zdravijakovasen.cz

K téme

Toto všetko zvládnu bylinky. Zafarbia, oživia a zabránia padaniu vlasov!

Fantastický hrnčekový perník s čokoládovou polevou