Je dôležité, aby sa dieťa vedelo presadiť. Ale je drzé správanie správne?

Čím bezpečnejšie sa deti cítia, tým viac môžu ukazovať svetu svoje pravé ja. A to je dobré pre ich psychický rozvoj a sebavedomie.

„Tam nepôjdem, lebo sa mi to nepáči.” „Tento sveter si na seba nevezmem.” „Nepôjdem sa hrať s Mirkom. Pretože jednoducho nechcem.” „Babi, prestaň ma fotiť, neznášam to!” Koľko z vás by asi podobné vety u detí považovalo za drzé správanie? Mnohí z vás by možno dokonca namietli, že takto sa vyjadrujú deti sebastredné a rozmaznané. Niektorí z vás by si možno povzdychli, že predtým deti poznali svoje miesto, dokázali sa lepšie prispôsobiť a viac si vážili dospelých. Hoci je úplne zrejmé, že by sme deti mali učiť rešpektu k ľuďom (nielen starším a k autoritám) a pravidlám „slušného” správania, napríklad tomu, aby svoje miesto v električke ponúkli starej pani či pánovi, alebo aby vedeli poďakovať.

Vedieť vyjadriť svoje emócie

Ono „slušné” správanie by však nemalo zahŕňať požiadavku, že dieťa bude úplne vo všetkom lojálne a bude so všetkým súhlasiť, hoci s tým vnútorne nesúhlasí. Detskí psychológovia sa zhodujú na tom, že umenie vymedziť si svoje hranice a povedať NIE je pre vývoj osobnosti dieťaťa úplne zásadné. Je totiž okrem iného odrazom toho, do akej miery sa cítia bezpečne a milované, a akú veľkú dôveru majú k svojim rodičom. Inými slovami – tieto deti, ktoré by sme tiež mohli nazvať ako asertívne, cítia, že im je dovolené vyjadriť svoje emócie. A práve schopnosť dať najavo to, čo cítim a čo si myslím, je dôležitou vývojovou úlohou.

Psychologička Emily Loeb z Univerzity of Virginia pre magazín New York Times uviedla, že ak sa dieťa cíti milované a prijímané, lepšie dokáže nájsť a vyjadriť svoj hlas. „Ak sú deti za všetkých okolností úctivé a poslušné voči dospelým, je to často preto, že sa týchto dospelých bojí,“ uvádza psychologička. „Deťom však neprospieva, keď majú strach. A autoritárske rodičovstvo je založené práve na strachu. Príliš prísni rodičia trestajú deti za vzdorovité správanie, v podstate odmietajú to, aby dieťa prejavilo svoj názor.”

Tento prístup má pre deti veľmi negatívne dôsledky. Podľa mnohých štúdií sú deti autoritárskych rodičov vystavené zvýšenému riziku úzkosti a depresie a mávajú nízke sebavedomie. Klinická psychologička Rebecca Schrag Hershberg, ktorá sa špecializuje na sociálno-emocionálne problémy v ranom detstve, tvrdí, že ak máte strach zo svojich rodičov, je pravdepodobné, že nebudete veriť sami v seba a aby ste sa dokázali oceniť, potrebujete vždy iba uznanie okolia. „Prísni rodičia používajú špecifické taktiky, ktoré môžu byť škodlivé. Jedným z nich je podmienený rešpekt: prejavujem ti lásku a náklonnosť iba v prípade, že sa správaš dobre.”

Autoritatívna verzus autoritárska výchova

Ďalším prístupom, ktorý autoritárski rodičia niekedy používajú, je psychologická kontrola. Je to druh manipulácie, keď žiadate svoje dieťa, aby myslelo rovnakým spôsobom a cítilo sa rovnako ako vy. V praxi to vyzerá napríklad tak, že hovoríte veci ako „Keby si ma mala naozaj rada, tak by si sa prestala hnevať.” „Si zlé dievča, pretože ma nepočúvaš.”

Jedna zo štúdií spomínanej psychologičky Emily Loeb zistila, že deti, ktorých rodičia používali manipuláciu ako nástroj výchovy, boli v dospievaní menej úspešné v škole, a tiež menej obľúbené medzi rovesníkmi. Ako dospelí potom mali menšiu pravdepodobnosť, aby si vytvorili funkčný romantický vzťah. Iné výskumy potom našli súvislosť s rodičovskou psychologickou kontrolou a úzkosťou u detí. Kontrolujúci rodičia to pritom „myslia dobre.” Domnievajú sa, že vďaka ich prístupu budú ich deti odolnejšie. Príliš prísne a kontrolujúce rodičovstvo však zabraňuje tomu, aby dieťa lepšie spoznalo samo seba a aby si verilo. Je dôležité, aby naše deti cítili, že ich pocity a názory majú hodnotu.

Neznamená to samozrejme, že deti nepotrebujú pravidlá a limity, ktoré sa týkajú napríklad domácich povinností, povoleného času pri obrazovkách alebo doby, kedy majú ísť spať. Deti sa rozhodne musia učiť, že ich správanie má dôsledky, a tak zaňho lepšie prijmú zodpovednosť. Bezbrehá výchova bez limitov naopak môže viesť k tomu, že dieťa je neisté a bezradné.

Zlatá stredná cesta

Väčšina výskumov ukazuje, že rodičia by sa vo výchove mali usilovať o takzvanú zlatú strednú cestu medzi príliš prísnym a príliš benevolentným prístupom. Znamená to, že si vytvoríte určité pravidlá a hranice, a zároveň uplatňujete vrelý a láskavý prístup – a ste s rešpektom ochotní vyjednávať. Výskumy ukazujú, že deti autoritatívnych, nie autoritárskych rodičov v škole dosahujú lepšie výsledky a ku svojim rodičom sú úprimnejšie. Sú zároveň láskavejšie a súcitné. Deti, ktoré sa neboja povedať svoj názor, sú v podstate deťmi, ktoré vedia, že sú milované a prijímané také, aké sú.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Búšenie srdca nie je vždy infarkt. Naučte sa, ako si pomôcť

Ako zdvíhanie nôh pomáha zlepšiť vaše trávenie a zmierniť bolesti?