Toto sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri výchove svojich detí. Ako ubližujeme svojim deťom?

Ktorýsi psychológ povedal: „Pri každej príležitosti berte svoje dieťa za ruku! Neuplynie veľa času a prestane k vám naťahovať svoju maličkú dlaň!“

Všetko, čo robíme v živote našich detí, sa stokrát vráti. Ak dieťa vyrastá v atmosfére dôvery, naučí sa aj dôverovať iným. Ak je dieťa milované a cíti podporu, stáva sa samo citlivým a ohľaduplným.

Existujú ťažké chyby, ktorých sa dospelí dopúšťajú v hneve alebo z ľahostajnosti, a pritom nechápu, v čo sa to môže zmeniť v malej detskej dušičke…

Ťažko ubližujeme svojim deťom, keď:

1. ICH NECHÁPEME!

Keď som mala 13, zamilovala som sa. Patrik sa výborne učil, bol samoľúby a ješitný. Ale mne sa zdalo, že je to ideál. Avšak ideál si ma vôbec nevšímal a ja som plakala. Mamička v snahe ma utešiť predniesla niečo strašné: „Ale no tak! Veď je to hlúposť! Za rok to bude preč!“ Ja som ale vôbec nechcela, aby ma moja zamilovanosť prešla. Prečo rodičia musia vedieť všetko vopred namiesto nás?

2. ICH NEPODPORUJEME!

Keď bol Caruso malý, pribehol jednou zo školy v slzách: „Mami, učiteľ mi povedal, že môj hlas znie, ako keď vietor skučí v komíne!“ „Ale synček, na nikoho nedaj! Spievaš ako ten najkrajší slávik na svete! Viem to celkom iste!“ Hrôza pomyslieť, že by svet nikdy nepočul tento veľký tenor, nebyť jeho múdre matky. Stále svojim deťom hovorte: „To zvládneš! S tým si poradíš!“ Dáva im to krídla.

3. ICH POROVNÁVAME

„Pozri sa na Aničku, aká je čistučká a upravená! A nie ako ty, ty čuňátko!“ Je vám to povedomé? Jedno nedokážem pochopiť: čo chcú mamičky dosiahnuť, keď prednášajú podobné slová? Okrem nepriateľstva k Aničke iné city ťažko vyvolajú.

4. SA IM POSMIEVAME!

Išli sme s malou sestričkou do obchodu. Boli jej 3 roky. Na tvári mala zeleno fliačky – ošetrené stopy po kiahňach. Znudené predavačky, ktoré nemali čo robiť, sa k nám obrátili a začali sa smiať: „No to k nám prišla kráska, pozrite sa na ňu!“ A mňa v hlave dunela len jedna myšlienka: „Kde by som tak vzala samopal a na mieste ich postrieľala ?!“

5. ICH URÁŽAME slovami alebo konaním

V 8. triede som sa pokladala za celkom dospelé a samostatné dievča. Raz sme s otcom sedeli nad geometriou, ktorú môj mozog jednoducho odmietal chápať. A vtedy môj otec, už veľmi rozčúlený, ma tľapol – cez zadok! Ani ma to tak nebolelo, ako ma to strašne urazilo! Dlho som s ním nehovorila. A on nemohol pochopiť, čo sa ma tak strašne dotklo…

6. NA NE KRIČÍME a prestávame sa ovládať

Pamätám si, ako v pôrodnici moja susedka, utrápená plačom svojho bábätka, dieťa zrazu schmatla, triasla s ním a kričala: „Čo krucinál chceš?“ Nikdy nezabudnem na obrovské modré oči dieťatka plné hrôzy. Potom sa za to zrejme sama veľmi hanbila …

7. ICH IGNORUJEME!

Verte, že to je to najstrašnejšie. Japonský vedec demonštroval pred celým svetom pokus s rastlinami. Tri rovnaké semienka boli zasadené do 3 rôznych kvetináčikov. Každé ráno, keď prechádzal okolo prvého, vedec rastlinku pozdravil a venoval jej láskavé slová. Pri druhom kvetináčiku kričal a nadával rastlinke strašnými slovami. Tretí jednoducho ignoroval a prechádzal mimo nej bez toho, aby sa na ňu pozrel.

Nie je ťažké uhádnuť, čo sa s rastlinkami za mesiac stalo. Prvá časť je obklopená šťavnatými zelenými listami na celú šírku okenného parapetu. Druhá jednoducho uschla. A tretia zhnila. Deti sú podobné zeleným rastlinkám a rodičia po rokoch žnú len to, čo sami vypestovali!

Teraz zdvihnite tvár od monitora a predstavte si svoje maličké. Ako tlačí bacuľaté pästičky, smiešne krčí nos a usmieva sa na vás celou bezzubou pusinkou. V odpoveď sa vo vás pohne niečo veľké a nežné. Toto maličké vás miluje úplne a bez podmienok, nech ste v akejkoľvek nálade, nech mu dávate akékoľvek darčeky, jednoducho preto, že ste jeho mamička alebo otecko! A za jeden taký úsmev pre neho urobíte všetko na svete. Myslite na to čo najčastejšie a majte radi svoje deti!

Zdroj: www.pronaladu.cz

K téme

Budí vás v noci hlad? Na vine môže byť nedostatok vitamínu D, stres alebo zlá strava

Ako polenta prospieva vašemu zdraviu a chutí