Prečítajte si tento múdry príbeh o odpustení

Jedna žena práve zomrela. Prišla za ňou Smrť. Keď ju žena uvidela, usmiala sa na ňu a povedala, že je pripravená.

— Na čo si pripravená? – pýtala sa Smrť.

— Predsa aby si ma Boh vzal k sebe, na nebesia, do raja! – odpovedala jej žena.

— A ako si prišla na to, že by ťa Boh mal vziať k sebe? – pýtala sa Smrť prekvapene.

— Ako by ma mohol nevziať k sebe? Trpela som toľko, že som si zaslúžila pokoj a mier a Božiu lásku – odpovedá žena.

— A čím si toľko trpela? – pýtala sa Smrť.

— Keď som bola ešte malá, rodičia ku mne neboli vôbec spravodliví a vždy ma nevinne trestali. Bili ma, nútili stáť v kúte na hanbe, kričali na mňa, akoby som bola vykonala niečo strašné. Keď som potom chodila do školy, spolužiaci mi tiež len ubližovali, bili ma a ponižovali. Potom som sa vydala, ale môj muž pil a večne ma podvádzal. Deti ma duševne úplne zničili a nakoniec mi neprišli ani na pohreb. Kým som ešte chodila do práce, šéf na mňa stále len kričal, zadržoval mi výplatu a nútil chodiť do práce aj vo svojom voľne. Nakoniec ma vyhodil a ani mi nezaplatil. Susedia ma za chrbtom ohovárali a vymýšľali si o mne, že som ľahká ženská. Raz ma prepadol nejaký zlosyn, znásilnil ma a okradol.

— A čo si dobrého urobila v živote ty sama? – vypytovala sa ženy Smrť.

— Vždy som ku všetkým bola láskavá, do kostola som chodila, modlila sa, o všetky som sa starala, vždy som všetko ťahala sama. Zakúsila som na tomto svete toľko bolesti, ako snáď sám Kristus… zaslúžila som si raj.

— No dobrá… – odpovedala Smrť – rozumiem. Zostáva len jedna malá formalita. Podpíš tu zmluvu a potom už môžeš rovno do raja.

Smrť podala žene papier s jedinou vetou, pod ktorou sa mala podpísať. Žena si ju prečítala a pozrela na Smrť, akoby ju poliali studenou vodou. Povedala, že túto vetu nemôže nikdy podpísať. Na papieri stálo: „Odpúšťam všetkým svojim vinníkom a prosím, aby tiež ma všetci odpustili.

— Prečo im nemôžeš odpustiť a poprosiť všetkých o ich odpustenie? – pýtala sa Smrť s údivom.

— Predsa preto, že si moje odpustenie nezasluhujú, pretože ak im odpustím, znamená to, že sa nič nestalo, ako by nič z toho, čo mi vykonali, nebolo, ako by nemali žiadnu zodpovednosť za to, čo napáchali. A ja predsa nemám koho prosiť o odpustenie… Nikomu som nič zlé neurobila!

— Si si tým istá? – pýtala sa Smrť.

— Absolútne!

– Čo cítiš k tým, ktorí ti spôsobili toľko bolesti? – znela ďalšia otázka.

— Cítim hnev, zlobu a krivdu! Je nespravodlivé, že ja mám zabudnúť a vymazať z pamäte všetko to zlo, ktorého sa na mňa dopúšťali tí ľudia!

— A čo by nastalo, keby si im odpustila a prestala mať tieto pocity? – vypytovala sa Smrť.

Žena sa na chvíľu zamyslela a potom odpovedala, že by potom vo vnútri cítila prázdnotu.

— Túto prázdnotu v srdci si cítila vždy, práve táto prázdnota zbavovala teba aj tvoj život hodnoty. Pocity, ktoré máš, dodávajú tvojmu životu aspoň nejaký význam. Teraz odpovedz – prečo pociťuješ prázdnotu?

— Pretože som si po celý život myslela, že tí, ktorých som milovala a pre ktorých som žila, by ma mali oceniť… a oni ma sklamali. Obetovala som svoj život mužovi, deťom, rodičom aj priateľom, ale oni to neocenili a prejavili sa ako nevďačníci.

— Než sa Boh rozlúčil so svojím synom a prepustil ho na Zem, povedal mu vetu, ktorá mu mala pomôcť pochopiť život v sebe a seba v živote…

— Akú vetu? – pýtala sa žena.

— Svet začína u teba…

— A čo to znamená?

— Ani Boží syn hneď nepochopil, čo mu Boh povedal… Za všetko, čo sa v tvojom živote stane, nesieš zodpovednosť iba ty. Či budeš trpieť alebo budeš šťastná, o tom rozhoduješ iba ty. A teraz mi povedz – kto menovite ti spôsobil toľko bolesti?

— Zdá sa…, zdá sa teda, že ja sama… — chvejúcim sa hlasom odpovedala žena.

— Takže komu vlastne nedokážeš odpustiť?

— Sebe? – plačúcim hlasom sa napoly pýtala žena.

Áno. Odpustiť si znamená priznať svoju chybu. Odpustiť si znamená prijať svoju nedokonalosť. Odpustiť si znamená otvoriť sa sama sebe. Sama sebe si pôsobila bolesť a rozhodla si sa, že za to môže celý svet a nikto v ňom že si nezaslúži tvoje odpustenie… A to chceš, aby ťa Boh prijal s otvorenou náručou?! Rozhodla si sa, že Boh je nejaký mäkko-srdcatý hlúpy starček, ktorý otvára dvere hlupákom a zlým, zatrpknutým trpiteľom?! Myslíš snáď, že stvoril ono dokonalé miesto pre také, ako si ty? Keď dokážeš vytvoriť svoj vlastný raj, kde v prvom rade tebe a potom aj všetkým ostatným bude dobre, potom môžeš zaklopať na dvere nebeského obydlia. Zatiaľ však mi Boh rozkázal poslať ťa znova na Zem, aby si sa naučila budovať svet, v ktorom vládne láska a skutočná starostlivosť. Kto sa nedokáže postarať sám o seba, žije v hlbokom omyle, že sa dokáže postarať o iných. Vieš, ako Boh trestá ženu, ktorá sama seba pokladá za ideálnu matku?

– Ako? – hlesla žena.

— Zošle jej deti, ktorých osudy sa pred jej očami lámu a ničia…

— Rozumiem… Nedokázala som svojho muža urobiť milujúcim a oddaným. Nedokázala som vychovať šťastné a úspešné deti. Nedokázala som vytvoriť a ochrániť krb, pri ktorom by panovali mier a harmónia… V mojom svete všetci trpeli…

— Prečo? – pýtala sa Smrť.

— Chcela som, aby ma všetci ľutovali a mali so mnou súcit… Ale nikto ma neľutoval… A ja som verila, že aspoň Boh ma určite poľutuje a objíme!

— Pamätaj si, že najnebezpečnejšími na Zemi sú tí ľudia, ktorí chcú prebúdzať ľútosť a súcit… Pokladajú sa za «obete»… Najväčšia ľudská nevedomosť spočíva v tom, že sa ľudia domnievajú, že Boh snáď potrebuje niečiu obeť! Boh však nikdy k sebe nepustí nikoho, kto okrem bolesti a utrpenia nepoznal nič iné, pretože táto obeť by rozsievala bolesť a utrpenie aj v jeho príbytku, v jeho svete! Vydaj sa teraz naspäť a uč sa milovať a starať sa sama o seba a potom aj o tých, ktorí s tebou žijú v tvojom svete. Pre začiatok môžeš poprosiť samú seba o odpustenie svojej nevedomosti a rovno si ju tiež odpustiť.

Ženine oči sa zavreli – a ona sa vydala na novú cestu, s novým menom, u nových rodičov.

Zdroj: www.pronaladu.cz

K téme

Doprajte si denne kiwi! Kosti aj pleť sa vám poďakujú

Proti stresu pomáha pitie čaju. Prečo je to tak? Aktivuje tú časť mozgu, ktorá zaistí relaxáciu