- Zivotsdetmi
- Články
- Starostlivosť o dieťatko
- Spoločné spanie dojčiat s rodičmi
Spoločné spanie dojčiat s rodičmi
Spoločné spanie s dojčatami je pomerne kontroverznou témou. Zástancovia spoločného spania argumentujú prínosy pre obe strany, teda dojčatá aj rodičov.
Najčastejšie spomínanými prínosmi sú:
uľahčenie nočného dojčenia,
upevnenie vzťahu matky (rodičov) a dieťaťa,
dlhší a pokojnejší nočný spánok dojčaťa i matky, ktorý je daný ľahšou manipuláciou s dojčaťom a ľahším zaspávaním matky i dieťaťa v tesnej blízkosti.
Spoločné spanie s dojčatami je časté v krajinách mimo západného kultúrneho okruhu a je preto považované za prirodzené a tradičné. Nemalo by sa však zabúdať, že v týchto krajinách platia iné kultúrne zvyklosti, lôžka a matrace sú z iných materiálov, rovnako ako lôžkoviny. Tieto skutočnosti pritom veľmi výrazne ovplyvňujú riziká spoločného spania s dojčatami.
Podľa Americkej pediatrickej akadémie je najbezpečnejším miestom na spanie dojčaťa vlastná postieľka v blízkosti postele matky. Spoločné spanie dojčaťa a dospelých osôb podľa niekoľkých veľkých štúdií preukázateľne:
zvyšuje riziko udusenia a uškrtenia dieťaťa,
zvyšuje riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa, najmä u matiek, ktoré fajčia.
Najčastejšie príčiny smrti v posteliach rodičov sú nasledujúce:
udusenie potom, čo sa hlavička dojčaťa zasekne medzi matrac a čelo postele, stenu alebo iný predmet vedľa lôžka,
udusenie tvárou dole na mäkkom matraci alebo mäkkých lôžkovinách (vankúšoch, prikrývkach a pod.),
uškrtenie v ráme postele, ktorým prejde telo dojčaťa, ale dojča zostane v ráme visieť za hlavičku.
Riziká spoločného spania dojčiat s rodičmi sa dajú minimalizovať pri dodržaní nasledujúcich pravidiel:
dojčatá by nikdy nemali spať v jednej posteli s inými deťmi, zvlášť nie s batoľatami,
dojčatá by nikdy nemali spať v posteli s dospelými, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, drog či akýchkoľvek utišujúcich liekov,
dojčatá by nikdy nemali spať v posteli s rodičmi-fajčiarmi,
dojčatá by mali byť ukladaní k spánku na chrbát,
hlavička dieťaťa by nemala byť v spánku ničím prikrytá,
dojčatá by nemali spať v posteli rodičov sami,
rodičovská posteľ by mala mať čo najpevnejší matrac pokrytý iba napnutou plachtou, úplne nevhodné sú vodné postele,
dojčatá by nemali ležať na mäkkých vankúšoch či prikrývkach, vankúše a ťažké prikrývky by nemali používať ani rodičia,
matrac by mal presne zapadať do rámu postele, medzi posteľou a čelom postele, stien alebo nábytkom vedľa postele by nemali byť žiadne priehlbiny, do ktorých by mohol dojča spadnúť. V optimálnom prípade by okolo postele mal byť voľný priestor, pád z postele je pre dieťa menej nebezpečný ako zapadnutie do tesného priestoru medzi matracom a stenou alebo nábytkom,
čelo postele by nemalo mať žiadne otvory alebo medzery, do ktorých by sa mohla zachytiť hlavička dieťaťa,
dojčatá by nikdy nemali spať s rodičmi na gauči, pretože tu je zvýšené riziko udusenia,
so spoločným spaním s dojčatom by mali súhlasiť obaja rodičia.
Zdroje:
http://aappolicy.aappublications.org/cgi/reprint/pediatrics;116/5/1245.pdf
http://aappolicy.aappublications.org/cgi/reprint/pediatrics;105/3/650.pdf
http://kidshealth.org/parent/pregnancy_newborn/home/cosleeping.html