Výchova detí, ktorá môže deťom zničiť život alebo naopak. Vyhnite sa zásadným chybám ako je neustále „nie“

Každý rodič chce vychovať šťastné deti, ktoré budú úspešné a v živote niečo dokážu. Výchova detí nie je jednoduchá, často sa dopúšťate chýb, ktoré možno ani nevidíte alebo nevnímate. V danej chvíli ste presvedčení, že ide o tú najlepšiu vec, ktorú pre deti môžete urobiť. Pristihnete sa, že sa podobáte vlastným rodičom? A chcete to zmeniť?

Ako deti ste dobre mienené rady rodičov alebo dokonca výchovné pokyny nechápali. Ako rodičia ste sa k nim uchýlili. Možno vedome, možno aj nevedome, jednoducho to z vás vypadlo. Nie nadarmo sa hovorí, že vo výchove detí často používame vety aj metódy, s ktorými si vystačili naši rodičia. Začarovaný kruh. Pokiaľ z toho kruhu chcete vystúpiť, bude vás to stáť dosť úsilia a trpezlivosti.

Samé NIE

Deti často počujú slová začínajúce nie. Nechoď tam, nestaj na kraji, nespadni, nehnevaj, neklam, neber to, neskáč, nekrič a mnoho a mnoho ďalšieho. Je jednoduché povedať deťom, čo nemajú robiť, než im vysvetľovať, ako to urobiť inak. Keď beží po chodníku smerom k ceste, asi im nebudete vysvetľovať, prečo sa majú pri ceste zastaviť, obyčajné neutekaj pomôže viac. Keď je však pokynov so slovom nie viac ako dosť, deťom len hovoríte, čo robiť rozhodne nemajú. Niekedy stojí za to deťom vysvetľovať, ukazovať a nechať ich, nech si na niektoré veci prídu samy.

Príklad v rodičoch

Deti v rodičoch a ďalších dospelých vidia svoje vzory a preberajú od nich nielen niektoré slová, ale aj postoje. Sledujú vás pozornejšie, než si viete predstaviť. A vie prekvapiť vo chvíli, keď to najmenej čakáte. Prečo majú jesť oni zeleninu, keď jej váš tanier postráda? Prečo sa oni nemôžu pozerať na televíziu, keď vy na ňu pozeráte? Prečo oni musia hádzať odpadky do koša, keď ich niektorí rodičia vyhodia bez problémov na zem?

Základom je bezpečie

Aby boli deti šťastné, musia sa cítiť v bezpečí. Úlohou rodiča je samozrejme deti udržať nažive a v bezpečí, ale niekedy sa to môže zvrtnúť v sterilnom prostredí vonku aj doma a nespočet zákazov a príkazov. Deti niekedy spadnú, ublížia si, buchnú sa. S tým treba počítať, učia sa tak, čo ešte môžu a čo už nie. Skúšať vlastné hranice a ohmatať si aj to, čo už nesmie ich pre deti dobré.

Oceňte deti

Deti túžia po uznaní a túžia potešiť druhých. Mamičke donesú kytičku, chcú pomôcť pri varení, oteckovi pri opravách a mnoho ďalšieho. Uznanie, chvála a pozitívne posilňovanie ich chuti a radosti ešte viac posilnia ich úsilie a snaženie.

Objímanie a dotyky

Každé dieťa potrebuje prejaviť náklonnosť. Dotýkať sa druhých, či už objať mamu, otca, dať pusu babičke, nechať sa vískať vo vlasoch od tety. Také objatie má ohromnú silu, posilňuje v deťoch pocit bezpečia, vedia, že nie sú samy a dáva im pocit, že sú milovaní.

Byť s deťmi

Deti potrebujú k životu nielen rodičov a širšiu rodinu, ale aj byť s ostatnými deťmi. Socializácia im pomáha budovať vzťahy s druhými, mimo rodiny, spoznávať hranice, naučiť sa hovoriť a komunikovať nielen s dospelými, ale aj s deťmi, presadiť si svoj názor, akceptovať druhých.

Nezávislosť

Deti chcú veľa vecí skúšať a robiť sami. A ako rodičia im určite doprajte možnosť všetko skúšať. Áno, možno budú robiť chyby, možno sa pri jedle zmažú alebo im spadne jedlo na zem, ale to im pomáha učiť sa, zisťovať, že ich činy majú následky.

Slovíčko prosím a ďakujem

Pozdraviť, poďakovať, poprosiť sú základy, ktoré sa deťom do života budú hodiť. Už odmalička je dobré učiť deti, že keď niečo chcú, musia sa opýtať a poprosiť. Potom je dôležité poďakovať. Základy slušného správania možno dnes niektorým chýbajú, ale je na vás, aby vaše deti vedeli pozdraviť, poprosiť a poďakovať.

Zdroj:Living Wel Spenfing Less, www.svetzeny.cz

K téme

Ako s dieťaťom zaobchádzate v jeho detstve, tak bude ono zaobchádzať s vami, keď budete starí

Mali by starí rodičia rešpektovať priania rodičov? Čo robiť keď starí rodičia rozmaznávajú ?