Najrizikovejším počasím pre vznik infarktov je zima! Kto je v ohrození?

Mysleli ste si, že pre srdce sú najväčšou záťažou horúčavy? Nie je to pravda. Najrizikovejším počasím pre vznik infarktov je zima. Mráz totiž zužuje tepny, zvyšuje tlak a riziko upchatia ciev a spôsobuje poruchy srdcového rytmu.

Počet infarktov podľa lekárskych štatistík vzrastá v zime. Napríklad v roku 2020 bol v tomto smere najhorší január, vlani február. Chorým so srdcom navyše nerobia dobre ani prudké zmeny teplôt, a práve k tomu práve došlo: po období nadpriemerných teplôt udreli silné mrazy.

Najviac infarktov? Keď mrzne

Najviac infarktov myokardu sa vyskytuje, keď je mráz. V chlade sa cievy zužujú a srdce reaguje veľmi citlivo na chladný až mrazivý vzduch, ktorý sa do organizmu dostáva ústami. Keď sa zúžia cievy, obmedzí sa prietok krvi, ktorú srdce na správnu činnosť potrebuje. Pokiaľ sa k tomu pridá ešte nejaká fyzická aktivita typu odpratávania snehu, je srdce vo veľkom ohrození.

Ak má niekto navyše napríklad zúženú vencovitú tepnu, dôjde vplyvom zimy ku kŕču, čo sa môže prejaviť bolesťou na hrudi podobne ako pri infarkte. K nemu nakoniec môže tiež dôjsť, ak sa cieva upchá krvnou zrazeninou vzniknutou na popraskanom sklerotickom pláte.

Kto má najväčšie riziko infarktu

Najohrozenejší sú ľudia, ktorí už majú problémy so srdcom, liečia sa s vysokým krvným tlakom, majú cukrovku, aterosklerózu či chronickú ischemickú chorobu srdca. „Teplotný prepad o približne 10 °C dvíha počet srdcových príhod asi o sedem percent,“ vysvetľuje profesor Aleš Linhart, podpredseda Českej kardiologickej spoločnosti (ČKS).

Typickému pacientovi s infarktom je nad šesťdesiat rokov, má vysoký krvný tlak a cholesterol, fajčí, je obézny a lieči sa s ďalšími chronickými chorobami. Ale pre vysoké riziko ani zďaleka nemusia mať všetky uvedené charakteristiky dohromady.

Kedy volať záchranku? Počíta sa každá minúta

Pokiaľ už nemáte srdce a cievy v poriadku, je na prevenciu infarktu neskoro. Špecialisti na srdce preto apelujú, aby sa ľudia nebáli zavolať, keď ich bolí na hrudi, zle sa im dýcha, búši im srdce alebo je im na omdlenie.

„Keď taký človek bezdôvodne omdlieva, zle dýcha či pociťuje obrovskú únavu a začne ho prudko bolieť na hrudi, je čas okamžite volať záchranku. Počíta sa každá minúta! Pokiaľ do hodiny príde do nemocnice s katetrizačnou jednotkou, má 96% šancu, že prežije vo veľmi dobrom stave, len s malou jazvou na srdci,“ radí profesor Petr Kala, prezident Českej asociácie intervenčnej kardiológie ČKS. Doslova každá minúta oneskorenia znamená väčšie a väčšie poškodenie srdcového svalu, ktorý by inak lekári dokázali zachrániť.

Pocovidová epidémia srdcových problémov

Aleš Linhart pripomína, že v nasledujúcich rokoch možno čakať prudký vzostup ľudí so srdcovým zlyhaním – okrem iného preto, že infarkt prechodili alebo svoje problémy podceňovali kvôli strachu ísť k lekárovi v dobách pandémie covidu. Teraz ich je cez 280 000, do roku 2030 by sa ich počet mohol dostať na 450 000.

V priebehu roku 2021 kardiológovia vyhlásili kampaň Choré české srdce a avizovali, že chcú do desiatich rokov znížiť úmrtnosť na srdcové choroby o päť percent. Počet tých, ktorí kvôli chorému srdcu opakovane končia v nemocnici, chcú znížiť o 10 percent. Aj keď sa zdá, že ide o ambiciózny cieľ, znamenalo by to udržať trend, ktorý sme doteraz mali. Ale pri zhoršujúcich sa podmienkach ide o úlohu veľmi náročnú.

Úmrtia na choroby srdca hrajú  medzi ostatnými chorobami prím a covidová pandémia situáciu ďalej zhoršila. Táto populácia k tomu stále priberá, fajčí a málo sa hýbe. Navyše mnoho ľudí nechodí na preventívne prehliadky a nepozná tak svoju hladinu cholesterolu a cukru v krvi, hodnoty krvného tlaku ani riziká obezity. Pritom ľudí, ktorých hmotnosť je príliš vysoká, je u nás toľko, že patríme na popredné miesta svetových štatistík.

Zdroj: www.prozeny.cz

K téme

Máte pocit horúcich nôh? Môžete mať zdravotné problémy

Na niektoré choroby vás upozorní aj stav nechtov. Trápi vás lámanie či farebné škvrny na nechtoch?