Neviete čo sa s vami deje? Prečo sa väčšina ľudí necíti slobodná?

Mnoho ľudí hovorí o tom, ako radi by boli slobodní. Keď im však poviete, že slobodní sú, lenže ich rozum a množstvo v ňom uložených obrazov im bráni tú slobodu pocítiť, tvária sa, ako by vás nechápali alebo ako keď nepočujú. Vôbec nepotrebujú slobodu. Chcú, aby ich niekto potreboval. To ale znamená, že chcú stále byť otrokmi! A ich reči o slobode sú len prázdne slová.

Sloboda je taká zvláštna vec, človek nechápe na čo a ako sa dá využiť. A dá sa vôbec nejako využiť? Podobné otázky sa rodia z toho, že ľudia si navykli všetko na niečo alebo na niečo využívať. Ľudský rozum je stvorený na to, aby zaisťoval život tela. A zvláda to skvele. Všetko, s čím sa na svojej ceste stretne, využíva na riešenie tejto úlohy.

Práve prázdnota a absencia túžby alebo priania je to, čo mnohých ľudí zľakne. Ich sloboda, o ktorej stále hovorí, nie je žiadnou slobodou. Je to iba prianie netrpieť, dobre žiť. A „dobre“ znamená mať toto, tamto a ešte toto. So slobodou v jej pravom význame to nemá nič spoločné. Je to neprostá závislosť na prianiach, na chcení a na predstavách na ich základe vybudovaných. Čím viac ľudia chcú, tým neslobodnejšie sú, tým viac sa stávajú súčasťou vlastných predstáv. S dosiahnutím každého ďalšieho veľkého cieľa budú znova a znova pociťovať prázdnotu a znova a znova budú pred ňou utekať rovnakou cestou…

Prečo vlastne tá prázdnota ľudí tak strašne desí? Prečo, keď dosiahnu nejaký ďalší veľký cieľ sa bojí prázdnoty, ktorá sa v nich v dôsledku toho rodí? Rozdiel medzi prázdnotou obyčajného človeka a prázdnotou človeka slobodného existuje aj neexistuje. Rozdiel totiž nespočíva v prázdnote samej, ale v jej vnímaní.

Obyčajný človek vníma vnútornú prázdnotu ako niečo zlé, záporné. Zdá sa mu, že je to niečo, čo nemá byť. V jeho vnútri sa ustavične niečo deje: prebiehajú nejaké myšlienky, hlásia sa nejaké priania, predstavy, znejú akési piesne, posudzujú sa ktovieaké záležitosti, rozlieha sa prerozprávanie starých príbehov atď. atď. mu pripadajú nenormálne. Snažia sa im akokoľvek vyhnúť, schovať sa pred tou prázdnotou, pred tým tichom. Je však naopak potrebné všemožne sa o ne usilovať. Iba so zrodením onoho absolútneho ticha a pokoja prichádzajú pocity nekonečného šťastia a blaženosti.

Zdroj: astroplus.cz

K téme

Upratovanie môže byť zábava! Rozlúčte sa s neporiadkom raz a navždy

Aj týmto vás môže nakaziť váš domáci miláčik. Viete o aké choroby ide?