Otec v rozpakoch. Blízkosť otcov a dospievajúcich dcér je dôležitejšia, než si možno myslíte

V dospievaní sa deje veľa vecí. Okrem iného môže prudko ochladnúť vzťah medzi dcérami a ich otcami. Tí pritom môžu v pubertálnom živote svojich dcér zohrať zásadnú úlohu.

Otec sa o mňa nezaujíma.” „Občas ma prudí, ale inak si ma vlastne veľmi nevšíma.” „Vôbec si so svojim fotrom nerozumiem. V podstate sa len pozdravíme a to je všetko.” „Ten človek vôbec nevie, čo ma zaujíma, čo ma trápi, ani to, akú počúvam muziku.”

Podobné vety počúvam ako terapeutka dospievajúcich dievčat až podozrivo často. Je to do určitej miery prirodzené: Dospievanie je veľmi náročnou životnou fázou, sprevádzanou množstvom fyzických, hormonálnych a emocionálnych zmien, ktoré môžu byť u dievčat výraznejšie ako u chlapcov. Otcovia môžu mať pocit, že výchova pubertálnych dcér je výsostne „ženskou záležitosťou”, a tak prenechávajú starostlivosť o dcéry ich matkám. Pritom práve otec môže svoju dcéru v turbulentnom a chaotickom období vykonať spôsobom, ktorý posilní jej sebadôveru.

Nepribrala si nejako?

Dospievanie dievčat začína okolo dvanástich rokov – u niektorých môže nastúpiť aj skôr. Otcovia by sa mali v prvom rade zmieriť s tým, že prechod do puberty môže byť pre ich dcéry veľmi ťažký. Dievčatá sa musia vysporiadať so začiatkom menštruácie a zmenami svojho tela. Túto fyzickú premenu pritom často dievčatá prežívajú veľmi úzkostne. Práve v tomto ohľade, teda v lepšom prijatí svojho tela, môžu u dcér zohrať otcovia kľúčovú úlohu. A to napríklad aj tým, nebudú ich telo komentovať.

Skúste sa vyvarovať poznámok typu: „Ty si sa nám nejako zaguľatila!” alebo „Človeče, ty už máš väčšie prsia ako mama.” Zabudnite aj na prehnané a trochu lacné komplimenty: „No páni, ty si ale mačka! Chlapci z triedy musia slintať!” Výnimku snáď môže predstavovať otázka: „Čo myslíš, pristane mi táto mikina?” V tomto prípade vám vaša dcéra dala jasne najavo, že ju zaujíma váš úprimný názor.

Ríša neistoty

Grécka rodinná terapeutka a psychiatrička Martina Britsa vysvetľuje vzďaľovanie otcov a pubertálnych dcér tým, že dospievanie vnáša do ich života obrovskú zmenu. „Život v detstve je väčšinou bezpečný a konzistentný. Dospievanie však prináša nepredvídateľnosť a citové otrasy, ktoré sa môžu zdať byť dramatické až desivé. Úplne typické sú nevysvetliteľné výkyvy nálad. Emócie lietajú ako na hojdačke. Dospievajúce dievčatá sa často cítia odmietané. Kvôli svojmu meniacemu sa telu môžu zažívať hanbu, zároveň sa vyrovnávajú s úplne novými emóciami, vrátane sexuálnych impulzov. Táto emocionálna búrka znamená, že dievčatá hľadajú spôsoby, ako sa s touto novou ríšou neistoty vyrovnať,“ opisuje odborníčka, ktorej postrehy na túto tému priniesol server ihaveadaughter.com.

Aká je teda v tomto uragáne nálad role otcov? Predovšetkým by mali svoju dcéru ubezpečiť, že emocionálna búrka, ktorá u nej prebieha, je úplne normálna. To, že je vaša dcéra v mnohých ohľadoch iná ako pred rokom, v žiadnom prípade neznamená, že je nejakým spôsobom „horšia“ alebo menej hodná lásky a prijatia. Veľkou chybou, ktorú oteckovia často robia, sú výroky typu: „Čo je to sakra s tebou? Veď ešte nedávno si bolo také pohodové a veselé dievča.” „Keď si bola dieťa, bolo to s tebou o toľko jednoduchšie. Teraz sú s tebou iba starosti.” Inými slovami tak oznamujú: „Teraz, keď si iná a meníš sa, už ťa nemám toľko rád.” Niet divu, že v takom prípade sa pubertiačka cíti nepochopená, nevypočutá a opustená.

Papa Dont‘ Preach

Dievčatá všetkých vekových kategórií potrebujú otca (a samozrejme aj matku), ktorý im poskytne bezpodmienečnú lásku a prijatie. Pokiaľ sa im lásky dostane, dievča sa môže na otca spoliehať ako na niekoho, kto je stabilný a na koho je vždy spoľah. Na toho, kto počas dospievania vytvára pevnú podperu, vďaka ktorej môžu lepšie ustáť najrôznejšie výkyvy a zmätky. Dcéry pritom nepotrebujú dokonalých otcov, ktorí si vždy vedia rady a kedykoľvek vysypú z rukávov päťdesiat múdrych rád. Dokonca ani nie je nutné, aby ste dcéram vždy rozumeli. Stačí, keď budete niekde blízko. Dávajte svojej dcére najavo, že je v poriadku cítiť neistotu, úzkosť. Že môže robiť chyby, a vy ju stále budete milovať a rešpektovať.

Ako podporiť váš vzťah?

1. Skúste stráviť aspoň pár hodín týždenne spolu. Zájdite na koncert. Vyvenčite spoločne psa. Nie je nevyhnutné, aby ste viedli plnohodnotnú konverzáciu. Stačí jednoducho, že budete spolu a bude vám spolu nenútene dobre.

2. Rozprávajte sa s dcérou o vašom vlastnom dospievaní. O tom, čo všetko ste „vyvádzali”, aké ste mali problém, v čom pre vás bola puberta ťažká (vrátane popisu konfliktov s rodičmi). Rozprávajte jej o vašich láskach, žiarlivosti alebo zlomenom srdci. O tom, čo vám uľavilo vo vašom trápení.

3. Prejavujte dcére svoju lásku. Nebojte sa ju objať alebo jej povedať, že ju máte radi.

4. Uvedomujte si, že vzťah, ktorý spolu máte, spoluutvára dievčatko sebavedomie a obraz, aký si vytvorí o svojom súčasnom a budúcom ja.

Čo nerobte:

1. Snažte sa nebyť príliš kritickým a autoritárskym otcom, ktorý rád káže o živote a poučuje.

2. V prípade komplikovaného vzťahu pracujte na náprave a nesnažte sa zo života svojej dcéry jednoducho utiecť a zmiznúť. Neprenechávajte starosť o dcéru na manželke. Vzťahy matiek a dospievajúcich dcér môžu byť plné konfliktov a intenzívnych hádok, čo pre vás môže byť príležitosť, ako primerane zasiahnuť a zmierniť napätie, prípadne zabrániť eskalácii hádky bez toho, aby ste podkopali autoritu matky.

3. Nehovorte zle o ženách a správajte sa k nim dobre as rešpektom. („Táto herečka strieda chlapov ako ponožky”, „Ženským ide len o prachy”, prípadne „Fuj, tá speváčka je ale nechutne vyžraná.”) Ak otcovia prejavujú úctu (v podobe verbálnej a pochopiteľne predovšetkým formou správania) k ženám, dávajú svojim dcéram príklad toho, aké správanie by mali očakávať od svojich budúcich partnerov.

4. Nebráňte dcére v jej potrebe v nezávislosti.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Toto sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri výchove svojich detí. Ako ubližujeme svojim deťom?

Mali by starí rodičia rešpektovať priania rodičov? Čo robiť keď starí rodičia rozmaznávajú ?