S prvými krokmi dieťaťu nepomáhajte!

Na to, aby sa naučilo chodiť, nepotrebuje našu pomoc, vystačí si úplne samo. Ako teda malému neposedovi dopriať čo najviac nerušený prvý krok? A prečo by sme mu nemali pomáhať?

Prvou etapou, ktorá smeruje k chôdzi, je keď sa dieťa ležiace na zemi snaží dostať k nejakému predmetu kúsok od neho. Prelom potom prichádza vo chvíli, keď sa postaví na všetky štyri. Napokon tak môže preskúmať všetky tie doposiaľ neznáme priestory a zákutia. Až sa nakoniec jedného dňa dostane k sedačke alebo konferenčnému stolíku, chytí sa za neho v kľaku a skúsi sa vytiahnuť hore. Zrazu zisťuje, že sa dokáže oprieť o chodidlo jednej nožičky. A je to tu! Z ničoho nič stojí na oboch nohách a opiera sa. Všetko sa zrazu premieňa a je to nové a oveľa zaujímavejšie. A to všetko zvládne vaše dieťa samo bez toho, aby ste mu to ukazovali alebo ho k tomu viedli.

Boj s rovnováhou

Prvé pokusy o to postaviť sa alebo urobiť prvý krok často končí tvrdým „bum“ rovno na zadoček. Zvedavé dieťa ale začne pracovať s rovnováhou, snaží sa udržať samo na vlastných nohách. Pustí sa jednou rukou opory, potom druhou a skúša zdvíhať nohy. Stále sa ale drží na jednom mieste. Nemá potrebu sa v tej chvíli odpútať a „rozobehnúť“, len objavuje silu rovnováhy. Akonáhle sa s ňou zoznámi, prichádza ďalšia méta na jeho ceste k prvému samostatnému kroku. Všimnite si, že najprv sa odvážne púšťa pozdĺž stolíka, potom sa pomaly presúva ku kreslu a sedačke. Sune pred sebou stoličku, kočík alebo čokoľvek s čím sa dá pohybovať. Vo chvíli je po páde schopné sa samo zdvihnúť, je pripravené na prvé krôčiky.

Vyberte svojmu malému dobrodruhovi ideálne topánočky pre prvé krôčiky.

Verte mu, zvládne to samo

Ako sme už naznačili v úvode, dieťa nepotrebuje, aby ho niekto učil chodiť. Je schopné tento dôležitý životný krok urobiť samo. Veľa rodičov sa ale bojí, aby ich dieťa nebolo pozadu alebo aby niečo nezanedbali. A tak v dobrej viere a snahe urobiť všetko správne zasiahnu do prirodzeného procesu a mnohokrát ho nevhodne nabúrajú. Niekedy to síce stojí obrovské sebazaprenie, ale verte, že stačí len nechať dieťaťu voľnosť, aby si samo stanovilo vlastný rytmus a podľa svojho uváženia zvolilo ten najvhodnejší okamih, keď sa chce postaviť na nohy a vykročiť. Aká je vaša úloha v tejto fáze vývoja? Dohliadajte naň, aby si neublížilo, dodávajte mu odvahu a chuť skúšať niečo nové, chváľte ho aj za najmenší pokrok a buďte mu nablízku, keď bude potrebovať pofúkať bebíčko po páde na zem.

Nevoďte ho za ručičku

Pamätajte na jednoduché pravidlo – dieťaťa sa dotýkajte len vo chvíli, keď mu hrozí nebezpečenstvo pádu, prípadne sa dostane do situácie, kedy by si mohlo nejako ublížiť. Nie je nutné ho držať za ruky a nútiť ho k chôdzi. Keď dieťa vodíte za ruky, nezískava skúsenosti s rovnováhou a neosahá si oporu. Preskočí tak vlastne časť prirodzeného vývoja. Navyše ak si dieťa od samého začiatku zvykne na to, že ho budete vodiť za ruku, bude to očakávať aj naďalej. Nesnažte sa nič uponáhľať, riskovali by ste tak jedine to, že v dieťati vypestujete blok a môže začať chodenie aj niekoľko ďalších mesiacov odmietať.

Deti sa naučia chodiť väčšinou medzi 10. – 18. mesiacom. Ide o veľmi individuálny vývoj a nie je možné povedať, kedy „to príde“ na vaše zlatíčko. Podobne nevhodné sú aj rôzne pomôcky ako hopsadlá alebo chodítka. Dieťa v nich síce pohybuje nohami, ale nevidí si na ne, čo mu bráni si uvedomovať poriadne priestor a rozvíjať pohyb po zemi.

Zdroj: www.feedo.cz

K téme

Zmerajte si svoje pH v tele. Môžete mať prekysličený organizmus

Toto je 11 príznakov jasných hormonálnych zmien. Nebuďte ako ostatné ženy a neignorujte ich