- Zivotsdetmi
- Články
- Bábätko
- Psychologické následky zavinovania detí. Mýty a realita
Psychologické následky zavinovania detí. Mýty a realita
Odhaľujeme, ako tradičné praktiky z minulosti ovplyvňujú psychiku detí. Spoznajte, prečo bola v Sovietskom zväze populárna metóda zavinovania detí do plienok a aké dlhodobé následky to mohlo mať na ich vývoj.
Každá kultúra má svoje osobité zvyky a tradície, a to platí aj v prípade výchovy detí. Veľká pravdepodobnosť je, že si svoje bábätkovské obdobie nepamätáme. No ak by ste sa narodili v Sovietskom zväze, vaši rodičia by vás pravdepodobne neobliekali do oblečenia, ale zavinovali by vás do plienok tak pevne, že by ste sa nemohli pohnúť a spali by ste nehybne. Táto prax bola bežná až do veku šiestich mesiacov. Čo za tým všetkým bolo a ako to mohlo ovplyvniť duševné zdravie detí?
Sovietskí pediatri tvrdili, že zavinuté dieťa lepšie a pokojnejšie spí, cíti sa v teple a bezpečí, čo napodobňuje pocit z útrob matky. Okrem toho existovalo presvedčenie, že zavinovanie je nevyhnutné pre zabezpečenie rovných nôh v neskoršom veku, hoci to je dnes považované za mýtus. Zároveň sa verilo, že pevné zavinovanie obmedzuje chaotické pohyby, ktorými sa bábätká často samy budia.
Avšak, zavinovanie detí nie je vynálezom sovietskej éry. Jeho korene siahajú do staroveku, kde bolo rozšírené najmä na východe a v severnej Európe a Ázii. V 70. rokoch minulého storočia sa však pod vplyvom kníh Benjamina Spocka začalo od tejto praxe postupne ustupovať.
Moderní psychológovia majú často podobný názor na zavinovanie ako americký lekár Glenn Doman, ktorý tvrdí, že negatívne ovplyvňuje psychiku dieťaťa, podporuje závislosť, bezmocnosť a pasivitu. Negatívny vplyv zavinovania spočíva v jeho pravidelnom opakovaní, čo môže viesť k pocitu vlastnej bezmoci a vnútornému protestu u detí.
Zaujímavosťou je, že v niektorých kultúrach sa zavinovanie detí stále praktizuje ako forma tradičnej výchovy, a to aj napriek poznatkom o možných negatívnych dôsledkoch. Rozprávali sme sa s odborníkmi a zistili, že kľúčom je nájsť rovnováhu medzi poskytnutím pocitu bezpečia a umožnením dostatočnej slobody pre rozvoj dieťaťa. V dnešnej dobe sa viac kladiec dôraz na vytvorenie bezpečného a stimulujúceho prostredia, kde sa deti môžu voľne pohybovať a rozvíjať svoje motorické a kognitívne schopnosti.