Nechať dieťa vyplakať, alebo ho upokojiť? Prečítajte si názor odborníka na metódu plaču a na jej vplyv na vzťah medzi dieťaťom a rodičom

Často sa stretávajú dva rôzne názory ohľadom detského plaču. Niektorí ľudia zastávajú názor, že treba nechať bábätko tzv. vyplakať, iní majú jasno v tom, že ide o týranie. Hoci táto metóda môže mať svoje pre a proti, záleží nakoniec na tom, ako takéto správanie dieťa poznamená do budúcnosti a či vo väčšej miere ovplyvní vzťah medzi ním a rodičom.

Keď dieťa v noci neplače, poriadne sa vyspí

Niektorí rodičia vidia plač ako dobrý spôsob, ako naučiť svoje dieťa seba upokojenia. Bábätko sa samo upokojí a tým pádom ani nemá potrebu začínať znova plakať a vyžadovať pozornosť. „Naše dieťa sme od štvrtého mesiaca začali učiť seba upokojovania. Keď prišiel čas na spanie, pomaznali sme sa s ním, dali ho do postieľky, chvíľu naňho hovorili, hladili ho a potom sme odišli z izby preč. Tri večery boli náročné, pretože malý plakal, každý deň ale menej a zaspával stále rýchlejšie. Keď mu bolo pol roka, spal už vo svojej izbe v postieľke. Keď sa v noci prebudil a začal plakať, nechali sme ho. Išli sme k nemu, len keď plakal inak a spoznali sme, že nejde o bežný plač. Veľmi skoro pochopil, že keď je čas spánku, ide sa jednoducho spinkať. Pomaznali sme ho, uložili, on zavrel očká a hneď zaspal. Keď sa v noci prebudil, ihneď šiel opäť spať. To malo za následok, že neplakal večer alebo cez noc vôbec. Syn bol vyspaný, my sme boli vyspaní a ja si túto metódu nemôžem vynachváliť,“ popisuje jedna zo zástankýň „vyplakávání“.

Sú zástankyne vyplakania lenivej matky?

Na to konto zodpovedajú ženy, ktoré považujú vyplakávanie za týranie, že dieťa potrebuje mať pocit, že sa na svojich rodičov môže spoľahnúť. Že keď ich bude potrebovať, prídu. Že tu pre neho budú, pokojne aj uprostred noci. Matky, ktoré nechávajú svoje deti vyplakať, považujú väčšinou za lenivé, pretože sa naučením seba upokojovaním snažia zbaviť povinnosti dieťaťu sa venovať. „Samozrejme je jednoduchšie nevstať z postele, keď dieťa v postieľke plače. Je jednoduchšie nemusieť sa mu venovať a vedieť, že prestane za nejaký čas plakať vysilením samo od seba. Sme ale rodičia a mali by sme sa deťom venovať, keď nás potrebujú. A keď plačú, tak nás potrebujú, hoci len kvôli tomu, aby sme ich pohladili, pochovali a dali im pocit, že sú v bezpečí, že sme tam s nimi a milujeme ich. Nehľadiac na to, že nie každá žena dokáže vydržať nič nerobiť, keď jej bábätko plače,“ reaguje na metódu „vyplakavania“ jej odporkyne.

Aby sme zhodnotili všetky pre a proti a zistili, ako sa na túto metódu pozerá odborník, požiadali sme o vyjadrenie Mgr. Markétu Wojtovičovú, psychoterapeutku pôsobiacu na Terapie.cz.

Čo hovorí o vyplakávaní odborník?

„Medzi rodičmi rôznych kultúr i generácií sa často diskutuje o reakcii na plač bábätka. Pravidelne téma vystupuje do popredia predovšetkým pri zaspávaní. Rozšírené sú metódy vyplakania, kontrolovaného plaču alebo „pick up and put down“. Zástancovia vyplakávania argumentujú tým, že nie je dokázaný negatívny efekt na dieťa a jeho psychický či fyzický vývoj. Z evolučnej perspektívy má však detský plač zvýšiť pravdepodobnosť prežitia, preto nás inštinkt nabáda ísť za rozrušeným dieťaťom,“ vysvetľuje pani terapeutka.

Je prirodzené plač ignorovať? „Plač prináša zúfalstvo a stres pre dieťa aj pre matku. Pokiaľ malé dieťa plače a my nereagujeme, postupne prestane plakať. Dôvodom ale nemusí byť zmiernenie utrpenia, ale strata nádeje, že mu bude poskytnutá útecha. Plač je totiž jeho komunikačný prostriedok. Rozumieme natoľko detskému spánku, že naň môžeme vyvíjať také vysoké nároky? Podľa môjho názoru nemôžeme po bábätku chcieť niečo, čo vývojovo zatiaľ nevie – regulovať emócie,“ uzatvára Mgr. Markéta Wojtovičová.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Banánový čaj. Prírodný zdroj energie a minerálov

Nekvitne vám orchidea? Stačí jej dodať tieto dve ingrediencie!