Podľa čoho spoznáte kvalitné špekačky?

Sezóna grilovania a opekania už bola zahájená a mnohokrát to bol práve špekáčik, čo sa ocitlo prvýkrát na rošte či palicu. Viete si vybrať z ponuky tejto tradičnej slovenskej údeniny ten najlepší, teda najkvalitnejší?

Špekáčik je pochúťka, ktorá sa často objavuje nad ohňom počas jari aj leta, a rozhodne sa preto oplatí vedieť, ako sa zorientovať v ponuke mnohých druhov, ktoré sú k dostaniu na našich pultoch!

Kde sa vzali špekačky?

Špekáčik je tradičná česká údenina, ktorá zaujala na Zemskej jubilejnej výstave v Prahe v roku 1891, kde špekáčiky nielen na mieste údili, ale aj ešte teplé predávali s chrenom a slaným rožkom. Vtedy chutil trochu inak. Pôvodná receptúra totiž počítala s 50% hovädzieho zadného, 20% bravčového výrezu bez kože a 30% na kocky nakrájanej slaniny. Korenené boli cesnakom, čiernym korením a troškou muškátového orieška.

Dnes je správny pomer surovín nasledujúci: 40 % hovädzieho predného, 30 % bravčového a 30 % slaniny. Navyše bola ku koreniu pridaná aj mletá sladká paprika. „Správny špekáčik vyžaduje bravčové mäso, hovädzie mäso a chrbtovú masť, ktoré je na rozdiel od plstnej (zo stien brušnej dutiny) jemnejšie,“ zdôrazňuje Martin Čejka, majiteľ a mäsiar z tradičného Mäsiarstva Čejka.

Kvalitu špekačiek stráži vyhláška

Niekedy sú špekáčiky chuťovo iné, než na aké sa tešíte, takže je dobré vedieť, podľa čoho vybrať tie naozaj kvalitné a tým pádom aj chutnejšie. Na čo dávať pozor?

Špekačka patrí od roku 2011 na zoznam EÚ ako česká zaručená tradičná špecialita. Aby mohol niesť označenie špekáčik, musí podľa vyhlášky obsahovať minimálne 40 % mäsa a maximálne 45 % tuku. „To je ideálna kombinácia na dosiahnutie vyváženej chuti, ktorú má rada väčšina spotrebiteľov,“ hovorí Pavel Šilhánek, špecialista na mäso a mäsové výrobky z online supermarketu Košík.
Pozor teda na výrobky, ktoré majú tvar špekáčika, ale predávajú sa pod iným názvom! Evidentne sa „nezmestili“ do označenia špekáčik, pretože nemajú zodpovedajúce zloženie.
Špekáčik s označením „zaručená tradičná špecialita“ má ešte konkrétnejšie danú receptúru, ktorá udáva obsah bravčového a hovädzieho mäsa a tuku, ale treba aj to, že soli v nich musí byť maximálne 2,5 %.
V špekáčiku bez označenia zaručená špecialita môže byť nielen bravčové a hovädzie, ale aj teľacie mäso, a to v zmesi, alebo len jedno z nich. Nesmie sa doň ale pridávať strojovo oddelené mäso, teda separát. Jedinou výnimkou sú hydinové špekáčiky, ktoré ho obsahovať môžu – ale vy musíte byť informovaní, že kupujete hydinový produkt. Aj ten musí mať aspoň 45 % mäsa (vrátane separátu).
V zložení špekáčika môžete nájsť aj pre neho schválené prídavné látky, teda éčka, napríklad stabilizujúce fosforečnany a dusitan sodný, teda E 250. Na trhu nájdete aj špekáčiky bez dusitanov. Obsah éčok musíte tiež vždy nájsť na etikete.

Kvalitu prezradí vôňa, farba aj to, ako sa chová pri opekaní

Špekáčik by mal byť v surovom stave pružný, krehký a súdržný, s rovnomernou štruktúrou mäsa a bielymi tukovými očkami. Keď ho nakrojíte, mal by mať svetlo ružovú farbu a nepravidelné kocky slaniny. „Pred ohriatím by mal lákavo voňať a byť príjemne slaný a korenený,“ dodáva mäsiar Čejka.

Počas opekania by sa nemal mrviť a padať z palice či napichovátka – to by prezrádzalo, že je v ňom lepok alebo sója. Mal by zostať šťavnatý. „Kvalitný špekáčik musí byť v prírodnom bravčovom čreve, aby sa na ohni opekal pekne do zlatista,“ hovorí Petra Jelečková, product manager mäsové výrobky a delikatesy, Makro ČR.

Zdroj: www.prozeny.cz

K téme

Máte nedostatok železa v tele? Anémia hrozí hlavne ženám

Prechádzka iba 15 minút denne vám môže kardinálnym spôsobom premeniť telo