Toto by ste deťom nemali hovoriť, môže im to zničiť sebavedomie a psychické zdravie

Je dosť možné, že ste počas svojho detstva počuli od mamy či od otca vetu, ktorá vás ranila. Mohli ju predniesť z rôznych dôvodov. Dosť možno ju povedali bezmyšlienkovite, s úmyslom pomôcť vám alebo na vás mali práve zlosť. Potom je tu ten horší variant, kedy vám chceli ublížiť alebo si potvrdiť svoje ego.

V každom prípade vás tento moment poznamenal a bez toho, aby ste si to uvedomovali, malo to vplyv na vašu psychiku, na vaše sebavedomie, na vzťah medzi vami a rodičom. Dieťa je veľmi citlivé a presne také frázy môžu mať na jeho psychiku veľmi negatívny vplyv. Nehovoríte náhodou dnes niečo také svojim deťom? Psychoterapeutka Veronika Lejcarová prezradila, aké frázy môžu raniť, prečo ich rodičia hovoria a ako sa tomu vyvarovať.

Aké frázy zraňujúce sebavedomie sú najčastejšie a najnebezpečnejšie

Škodlivé frázy, ktoré rodičia môžu používať, zahŕňajú zdôrazňovanie nedostatkov dieťaťa alebo bagatelizáciu jeho pocitov. Znevažujúce výroky sú typické tým, že vyvolávajú pochybnosti o vlastnej hodnote a podrývajú sebadôveru. Problematické je aj vyhrážanie či porovnávanie s ostatnými. Najškodlivejšie tieto vety sú, ak ich dieťa počúva opakovane a často. Ak sa nám to ako rodičovi pošmykne, je dôležité následne s dieťaťom primerane jeho veku hovoriť, prejaviť ľútosť, pripustiť chybu, ospravedlniť sa. Za najnebezpečnejšie považujem nenávistné výroky popierajúce samotnú existenciu dieťaťa typu „nikdy si sa mi nemal narodiť“, „keby si sa nenarodil, bolo by to lepšie“, „zničil si mi život“.

Typické frázy sa často týkajú týchto vecí

Emočného prežívania dieťaťa: „Keď sa budeš hnevať, nebudem ťa mať rada“, dieťa, ktoré plače „ty si ale škaredé dievčatko“, radostné či energické dieťa „nepredvádzaj sa“, „si moc“, „nefňukaj, nebreč, neboj sa“ , „ty si ale citlivka“, „nehuč, alebo ti ešte pridám“, „neplač, alebo ti dám dôvod, nech máš prečo“, „keď budeš stále plakať, nikto ťa nebude mať rád“, „veľké dievčatá/chlapci neplačú“ – jedná sa o bagatelizáciu pocitov dieťaťa a neuznanie jeho emocionálnych potrieb.

Hodnotenie vzhľadu: „Pozri sa, ako vyzeráš“, „ty si ale bortík“, „nepchaj sa toľko“, „mala by si sa strážiť“, „pozri sa na seba, ako vyzeráš“, „máš prsia po otcovi“, „dlhé vlasy, krátky rozum“ – dieťa môže začať vnímať svoje telo negatívne, ak cíti, že nedosahuje ideály stanovené rodičmi.

Znevažovanie: „Si k ničomu“, „nestojíš za nič“, „si nemožný“, „si hlúpy“ – dieťa si vytvára negatívny sebaobraz o sebe samom.

Vyhrážok a strachu: „Keď budeš hnevať“, „pošlem na teba čerta“, „dáme ťa do decáku“ – v dieťati pestujem strach a pocit neprijatia.

Porovnávanie: „Pozri sa na Janku, aké je pekné dievčatko“, „pozri, ako to ide Jankovi, prečo to nedokážeš tiež?“, „keby by si bola ako tvoja sestra,“ – porovnávanie s ostatnými vedie k pocitu nedostatočnosti.

Výkonnosti: „Nič nevieš“, „všetko pokazíš“, „nič z teba nebude“, „ty si ale nemehlo“, „máš obe ruky ľavé“, „keď to nevieš, tak to vôbec nerob“ – tieto frázy spochybňujú schopnosti dieťaťa a môžu viesť k presvedčeniu, že nie je schopné dosiahnuť úspech, k nechuti niečo robiť alebo nové skúšať.

Negatívne komentáre môžu mať trvalý vplyv na formovanie identity a sebaúcty dieťaťa. Pre rané detstvo je typické, že dieťa ešte nemá dostatočne vyvinuté kritické myslenie, berie všetko doslova a vážne. Úplne veria tomu, čo mu rodičia hovoria. Negatívne myšlienky o sebe samom často pretrvávajú do dospelosti. V adolescencii sú deti veľmi citlivé na kritiku od ostatných a náchylní na psychickú nestabilitu. Znevažovanie môže viesť k psychickým problémom, ako sú napríklad úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovania a ďalšie.

Majú tieto frázy rovnaký vplyv na dievčatá aj chlapcov?

U chlapcov sa častejšie stretávame s výrokmi popierajúcimi ich prežívanie emócií a zraniteľnosť „neplač, si chlap, chlapci neplačú“, „nebuď bábovka (neboj sa)“, „buď chlap“. Pokiaľ to chlapček počúva často a opakovane, tak aby vyhovel požiadavkám rodiča a mali ho doma radi, naučia sa naozaj potláčať svoje pocity a neukazovať svoju zraniteľnosť. Dnes už vieme, že dlhodobé potláčanie emócií môže viesť k úzkostiam, depresiám či iným duševným problémom.

Tieto frázy od rodičov môžu raniť a znížiť sebavedomie aj dospelému

Znevažujúce pripomienky od rodičov môžu stále spôsobovať škodu a narúšať rodinné vzťahy, aj keď ich počujeme v dospelosti. Vekom sa stávame odolnejšími a už nie sme takí citliví ako v detstve, napriek tomu slová a postoje našich rodičov mávajú stále silný emocionálny dopad na naše psychické zdravie a sebavedomie. Zvlášť náročné môže byť, ak negatívne pripomienky rodičov počúvame od detstva.

Ako sa na nás tieto frázy podpíšu v dospelosti

Je dôležité si uvedomiť, že slová rodičov majú dlhodobý vplyv na sebavedomie dieťaťa a formujú jeho sebaobraz na celý život. Negatívne výroky rodičov komplexne pôsobia na prežívanie, myslenie a správanie človeka. Opakované znevažujúce slová môžu zakoreniť v detskej mysli a neskôr sa stať vnútorným hlasom, ktorý sa ozýva aj v dospelosti. Taký človek napríklad môže mať nízke sebavedomie, pociťovať neustále obavy a mať tendenciu potláčať svoje emócie, pretože má obavy z neprijatia druhými. Ak sa pripomienky týkajú vzhľadu, je možné, že sa objavia problémy s prijatím svojho tela, ostych pred rovesníkmi, ťažkosti v nadväzovaní partnerských vzťahov. Môže dochádzať aj k rôznym psychickým problémom, ako sú napríklad úzkostné stavy a depresie.

Prečo ich rodičia vôbec hovoria? Odovzdávajú sa z generácie na generáciu

Verím, že väčšina rodičov chce pre svoje deti to najlepšie, avšak nie vždy si uvedomujú dopady svojich slov na ich sebavedomie a psychiku. Často sa jedná o odovzdávané vety z generácie na generáciu, ktoré človeku v určitých situáciách môžu naskakovať automaticky. Niektorí rodičia znižujúce vety používajú aj v dobrej viere s úmyslom pomôcť dieťaťu bez toho, aby si boli vedomí ich skutočného dopadu. Je kľúčové mať na pamäti, aký vplyv môže mať na dieťa to, čo hovoríme, a ako sa v našej prítomnosti cíti. Napríklad, keď rodičia hovoria: „Si tučná, rob s tým niečo,“ verí, že tým dieťaťu prospejú, ale v skutočnosti skôr spôsobia škodu na sebavedomí. Ďalšími dôvodmi môže byť nízke sebavedomie samotného rodiča, nedostatok komunikačných zručností, nerealistické očakávania či nedostatok emocionálnej regulácie. Treba však tiež brať do úvahy, že existujú aj rodičia, ktorí zámerne ubližujú svojim deťom, znevažujú ich a ponižujú. Je dôležité, aby sme si boli vedomí sily našich slov a vytvárali podporné a láskyplné prostredie pre naše deti.

Keď dieťa začne nezdravo priberať, hovorte s ním citlivo a láskyplne

Komunikácia s dieťaťom ohľadom váhy by mala byť vedená predovšetkým citlivo a láskavo. Dieťa má mať istotu, že ste na jeho strane, že ho neodsudzujete. Odpustite si všetky komentáre týkajúce sa vzhľadu a priberania dieťaťa. Dôležité je zamyslieť sa, prečo dieťa začína mať problémy s váhou. Má dostatok pohybu? Aké sú jeho stravovacie návyky? Ako sa mu darí, ako sa cíti, nie je príliš zaťažované? Nezajedá psychickú nepohodu? Pokiaľ chcem ako rodič dieťa podporiť, dohovorím sa s ním, aké pohybové aktivity by išli zaradiť do spoločne tráveného času, a budem to robiť s ním. Môžu to byť napríklad výlety alebo športové aktivity. Spoločne s dieťaťom si tiež upravím jedálniček.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Chcete rýchlo spevniť bruško? Pomôže toto cvičenie!

Pozor emocionálna nevera je oveľa horšia ako tá fyzická! Zničí vzťah oveľa rýchlejšie