Zivotsdetmi
Články
Voľný čas
Poznáte hlavné rozdiely špaldovovej múky od tej bežnej pšeničnej?

Poznáte hlavné rozdiely špaldovovej múky od tej bežnej pšeničnej?

reklama:

Popularita špaldovej múky rastie spoločne so silnejúcim trendom zdravej výživy. Má mnoho predností, ale tiež je opradená mnohými mýtmi. Naozaj je vhodná pre celiakov a môže sa aj pri chudnutí?

Dlhú dobu išlo o takmer zabudnutú surovinu, ale spoločne s trendom, ktorý kládol väčší dôraz na kvalitné a lokálne potraviny, sa špaldová múka vrátila na výslnie. Pre mnoho ľudí predstavuje zdravšiu alternatívu ku klasickej pšeničnej múke – av mnohých ohľadoch to tak je. Kto ale čaká zázraky, bude sklamaný.

Hitlerov zákaz

Pšenica špalda je jednou z najdlhšie pestovaných plodín na svete – najstaršie nálezy odkazujú až do čias starovekého Grécka. U nás sa bežne pestovala až do konca 19. storočia, potom bola postupne nahradená pšenicou setou.

Špalda má totiž oproti nej výrazne nižší výnos. Za jej definitívnym úpadkom stálo nariadenie Adolfa Hitlera, ktorý jej pestovanie zakázal, aby navýšil produkciu nemeckého poľnohospodárstva. Naspäť na pole sa vrátila až na začiatku 21. storočia.

V čom je špalda lepšia?

Predností pšenice špaldy je hneď niekoľko. Nie je tak náročná na pestovanie, dobre znáša premenlivú vlhkosť aj teplotu ovzdušia a dobre znáša aj mráz. Má mohutný koreňový systém, vďaka čomu získava živiny aj z hlbších vrstiev pôdy. Veľkou výhodou je odolnosť proti škodcom a chorobám. Nie je potrebné ju chrániť chemickými prípravkami, čo pozitívne ovplyvňuje nielen jej kvalitu, ale aj životné prostredie.

Živiny, lepok a kalórie

Oproti bielej pšeničnej múke je špalda bohatšia na vitamíny skupiny B, bielkoviny, zdravé tuky a tiež vlákninu. Obsahuje aj viac horčíka, draslíka, fosforu, zinku a vápnika. Rozdiel je tiež v obsahu lepku – špaldová múka ho obsahuje menej, takže môže byť lepšie tolerovaná osobami, ktorým konzumácia lepku spôsobuje problémy.

Nie je to však pravidlom a rozhodne sa o nej nedá povedať, že je bezlepková. Kaloricky sú na tom ale oba druhy rovnako, a teda neplatí, že špaldové múky môžeme oproti pšeničnej múke zjesť viac bez toho, aby sa to prejavilo na váhe.

Pozor na zloženie

Pri nákupe špaldovej múky si dobre preštudujte obal – zvlášť pokiaľ je podozrivo lacná. Spracovanie špaldy je pomerne náročné a úlohu zohráva aj spomínaný nižší výnos, čo sa odráža aj v jej cene.

Tá sa obvykle pohybuje okolo 40-50 korún za kilogram. V obchodoch môžete naraziť na lacnejšiu špaldovú múku, ktorá ale obsahuje zmes špaldy a pšenice, preto vyberajte starostlivo a nakupujte od preverených výrobcov.

Ako s ňou variť a piecť?

Charakteristickým znakom špaldovej múky je jej tmavšia farba a oriešková chuť. Použiť ju môžete ako bežnú pšeničnú múku – hodí sa na prípravu koláčov, buchiet, muffinov, palaciniek, lievancov, perníčkov, pizze, chleba, žemlí, ale aj na knedle či zahustenie omáčok.

Pri príprave počítajte s tým, že sa múka trochu inak chová – vzhľadom na menší obsah lepku môže byť cesto menej pružné, než ste zvyknutí. Tiež býva hutnejšia a inak saje tekutinu. Pokiaľ s ňou zatiaľ nemáte skúsenosť, na prvýkrát nahraďte v recepte tretinu pšeničnej múky špaldovou. Časom ju môžete úplne nahradiť.

Hlavné rozdiely medzi špaldovou a bežnou pšeničnou múkou:

Nižší obsah lepku: Špaldová múka môže byť lepšie znášaná osobami, ktorým spôsobuje zdravotný lepok problémy, ale nemožno ju považovať za bezlepkovú.
Nutričné zloženie: Špaldová múka obsahuje vyšší obsah vlákniny, bielkovín a minerálov ako bežná pšeničná múka. Má tiež vyšší obsah antioxidantov, čo prispieva k ochrane tela pred oxidatívnym stresom.
Chuť a textúra: Špaldová múka má charakteristickú orechovú chuť a jemnejšiu textúru ako bežná pšeničná múka, čo môže ovplyvniť chuť a konzistenciu výsledného produktu.
Pečenie: Kvôli nižšiemu obsahu lepku a odlišnej textúre môže špaldová múka vyžadovať pri pečení určité úpravy v bežných receptoch. Na začiatok sa odporúča nahradiť špaldou jednu tretinu pšeničnej múky.
Ekologické aspekty: Špalda je tradične známa svojou odolnosťou voči škodcom a chorobám, čo môže znížiť potrebu chemických pesticídov pri jej pestovaní. To má pozitívny vplyv na životné prostredie a udržateľnosť poľnohospodárskeho systému.

Zdroj: www.denik.cz, agrobiologie.cz, www.spektrumzdravi.cz, www.dumazahrada.cz

reklama:

Zdieľať